FINANCIE: Ako riešiť problémy vysokého štátneho dlhu ukazuje príklad Belgicka

Brusel 3. januára (TASR) – Krajiny eurozóny s prudko rastúcim štátnym dlhom by si mohli vziať príklad z Belgicka, ktoré s podobnými problémami zápasilo v 90. rokoch minulého storočia. Prípad Belgicka ideálne ukazuje, ako sa dá veľmi rýchlo vysoký dlh skresať, no zároveň poukazuje na nebezpečenstvo ohrozenia štátnych financií politickými konfliktami.

V poslednom období sa žiadnej z krajín dnešnej eurozóny nepodarilo znížiť štátny dlh tak výrazne z tak vysokej hodnoty ako práve Belgicku. To dokázalo zredukovať svoj dlh zo 134 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 1993 na 114 % v roku 1999 a 84 % v roku 2007.

Úspech Belgičanov je dobrým znamením pre viaceré európske krajiny, ktoré v súčasnosti zápasia s nadmerným štátnym dlhom. Ten je výsledkom poklesu ekonomickej aktivity a obrovských záchranných balíčkov na podporu hospodárstva po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy. Najväčším problémom je momentálne Grécko, kde sa dlh vyšplhal už na 300 % HDP.

Belgický príklad ukazuje, že krajiny môžu dostať aj enormne vysoký štátny dlh relatívne rýchlo dolu, ak prijmú rýchle a tvrdé opatrenia. Niektoré sa už o to snažia, napríklad Írsko rozhodlo o znížení miezd vo verejnom sektore o 5 až 15 %. "Vlády musia urobiť rozhodné kroky. Vidíme to momentálne na príklade Írska," povedal Jan Randolph z poradenskej spoločnosti IHS Global Insight.

Belgicko však zároveň poukazuje aj na to, ako môže štátny dlh prudko vzrásť, ak sa politici nedokážu dohodnúť na spoločnom riešení krízy. V roku 1990, keď dlhová kríza krajiny dosiahla najväčšie rozmery, vynakladalo Belgicko len na platby úrokov z dlhov 12 % HDP. "Južné krajiny (Európy) by si mali (na tomto príklade) uvedomiť, že sa nemôžu len tak pomaličky pretĺkať," dodal Randolph.

Kríza Belgicka vypukla v 70. rokoch, keď vtedajšie vlády zápasili o budúcnosť dvojjazyčnej krajiny a enormne podporovali s finančnými problémami zápasiaci uhoľný a oceliarsky priemysel. Výsledkom bol prudký rast rozpočtového deficitu. Ani ten, ani otázka štátneho dlhu nepatrila však v tom čase k prioritám belgickej vlády.

"Ako sa rozpočtový deficit objavil, tak zasa zmizne," vyhlásil minister pre štátny rozpočet zo začiatku 80. rokov 20. storočia Guy Mathot. V čase, keď túto pamätnú vetu povedal, dosahoval štátny dlh Belgicka už takmer 100 % HDP a deficit štátneho rozpočtu dvojcifernú hodnotu. Na tej sa udržal od roku 1981 do roku 1986.

Belgické financie a celá ekonomika nabrali úplne nový smer v polovici 90. rokov v rámci "Veľkého plánu". S tým prišli vtedajší predseda vlády Jean-Luc Dehaene a minister financií Herman Van Rompuy, ktorého minulý mesiac zvolili za prvého prezidenta Európskej únie. V rámci tohto plánu belgická vláda zvýšila dane, znížila štátne výdavky, a to urobila ekonomike, ktorá sa práve dostávala z recesie tak, ako sa z nej momentálne dostáva Európa.

"Mnohí ekonómovia vtedy tvrdili, že belgická vláda je bláznivá, ak chce takéto drastické kroky urobiť v čase oživovania ekonomiky a že to môže Belgicko dostať z recesie rovno do depresie. Ako sa ukázalo, mýlili sa," povedal ekonóm z Dexia Bank Jacques De Pover. "V skutočnosti tieto kroky iba zvýšili dôveru v ekonomiku štátu."

Podľa Jana Randolpha na jednej strane rozpočtové škrty zastavili podporu ekonomike, na druhej strane výrazne znížili neefektívne aktivity štátu. "História finančníctva potvrdzuje, že keď krajina prijme rozhodné kroky na riešenie ekonomických problémov, má to výrazný psychologický efekt najmä na súkromný sektor, ktorý sa potom stane hnacím motorom ekonomiky," povedal.

V súčasnosti sa Belgicku z 80. rokov najviac podobá práve Grécko, ktorého rozpočtový deficit by za rok 2009 mal dosiahnuť 12,7 % HDP a štátny dlh v tomto roku vzrásť na 121 % HDP.

Jeho situáciu však komplikuje fakt, že má na jednej strane menej diverzifikovanú ekonomiku ako svojho času Belgicko, zápasí s rozsiahlymi daňovými únikmi, no najmä je už členom eurozóny. Belgicko sa o vstup vtedy iba snažilo. Brusel preto musel rýchlo prijať potrebné kroky, aby sa krajina do eurozóny dostala. Atény tento tlak už nepociťujú a čo je horšie, môžu sa spoliehať na prípadnú pomoc ďalších členov eurozóny, čo sa Belgicko nemohlo. To znižuje tlak na redukciu štátneho dlhu.

Situáciu podľa ekonómov navyše komplikuje aj samotná Európska únia, ktorá síce tlačí na Atény, aby s dlhom niečo robili, no na druhej strane predstavitelia EÚ ubezpečujú Grécko "o spoločnej zodpovednosti a solidarite". To by Grékom mohlo pomôcť vyhnúť sa najhoršiemu možnému scenáru, ktorým je strata prístupu k dlhovým trhom. Nevýhodou ale je, že ich nič nebude nútiť riešiť finančné problémy štátu tak rýchlo, ako to urobilo Belgicko.

Informovala o tom agentúra Reuters.

1 dan pop

REKLAMA

REKLAMA