EK sa obáva prehĺbenia krízy, preto pripravila strategický plán

Brusel/Hamburg 16. januára (TASR) – Európska komisia (EK) sa obáva vyostrenia dlhovej krízy eurozóny. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn podľa informácií nemeckého týždenníka Der Spiegel počíta v najbližších mesiacoch so zvýšením napätia v eurozóne. Preto pripravil strategický plán na boj s krízou.

Hororový scenár sa v uplynulom týždni nenaplnil. Španielsko a Portugalsko bez problémov umiestnili na trhu svoje dlhopisy. Trhy špekulujú, že práve tieto dve krajiny budú musieť nasledovať Grécko a Írsko a požiadajú o medzinárodnú finančnú pomoc. Podľa interného dokumentu EK sa však kríza môže vyhrotiť už v najbližších týždňoch.

V dokumente sa uvádza, že eurozónu čakajú v prvých mesiacoch tohto roka nové a zvýšené turbulencie, ktorým sa zrejme nedá vyhnúť. Doterajšie úsilie totiž nedokázalo rozptýliť obavy investorov týkajúce sa udržateľnosti verejných financií niektorých okrajových štátov eurozóny.

Expertná skupina Olliho Rehna navrhuje na riešenie krízy komplexnú stratégiu. Jej jadrom sú rozsiahle zmeny týkajúce sa Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), takzvaného eurovalu, ktorý by mal mať nové úlohy a vyššiu úverovú kapacitu. V dokumente sa uvádza, že fond by mal mať k dispozícii na úvery a ďalšie operácie prinajmenšom 440 miliárd eur.

EFSF vznikol v máji 2010 a krajiny eurozóny môžu jeho prostredníctvom získať na dlhopisových trhoch teoreticky až 440 miliárd eur. V skutočnosti si však môžu na trhu požičať len asi 250 miliárd eur z dôvodu hotovostného vankúša, ktorý fondu zaručuje udržanie najvyššieho ratingu, čo znamená, že si môže požičiavať pri nižších úrokoch.

EK chce, aby skutočná úverová kapacita EFSF vzrástla na 440 miliárd eur. To znamená, že solventné krajiny eurozóny musia zvýšiť svoje garancie. Okrem toho by sa malo rozšíriť pole pôsobnosti eurovalu.

"Členské krajiny sú pripravené opäť diskutovať o veľkosti EFSF, kedykoľvek to bude potrebné," uvádza sa dokumente EK. Komisia okrem toho chce, aby fond mohol nakupovať dlhopisy krajín, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch, čo zatiaľ robí Európska centrálna banka (ECB). EFSF by dlhopisy mala nakupovať od investorov alebo priamo od problémových krajín. To zníži výnosy týchto dlhopisov a umožní krajinám v kríze požičiavať si na trhu lacnejšie.

Euroval by tiež mohol poskytovať krajinám peniaze na výkup ich dlhopisov. To znamená, že EFSF by poskytol krajine v problémoch úver, ktorý by použila na to, aby z trhu stiahla vlastné dlhopisy s vyššími úrokmi a nepriaznivou lehotou splatnosti.

Úroky pri úvere od EFSF sú nižšie, než aké musia problémové krajiny platiť, keď si požičiavajú na trhu. Podľa predstáv EK by sa úročenie pôžičiek z eurovalu malo ešte znížiť. Prostriedky z fondu by sa okrem toho mohli v budúcnosti použiť aj na pomoc bankám.

V rámci eurozóny existujú spory týkajúce sa veľkosti eurovalu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová kritizovala prezidenta EK Josého Manuela Barrosa za to, že vyvolal diskusiu o navýšení prostriedkov v EFSF. Barroso kritiku odmietol a pre Der Spiegel povedal, že jeho úlohou je obrana záujmov Európy.

Barrosovi sa tiež nepáči spochybňovanie postavenia EK a jej právomocí. "Očakávam, že vedúci nemeckí politici akceptujú úlohu komisie." Barroso nepochybuje "o odhodlanosti Nemecka a jeho kancelárky brániť stabilitu eurozóny". EK však podľa neho "má nielen právo, ale aj povinnosť tlmočiť občanom Európy", aké riešenia považuje za správne.

Barrosa podporuje aj nemecký komisár pre energetiku Günther Oettinger. Dokonca nepriamo kritizoval kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá mala doteraz pri boji s dlhovou krízou hlavné slovo. Podľa Oettingera eurozóna príliš dlho pri riešení krízy len reagovala. "Preto považujem politiku, ktorá predvída, aj keď je mierne provokatívna, za lepšiu. To má na starosti Brusel, je to Barrosova úloha."

Informoval o tom Der Spiegel.

12 lom gl

REKLAMA

REKLAMA