EÚ odmietla návrh na zmenu vypočítavania deficitov

Bratislava 24. októbra (TASR) – Európska únia (EÚ) odmietla návrh, aby sa pri vypočítavaní schodku verejných financií zohľadňovali náklady na dôchodkovú reformu. Návrh podalo 9 krajín únie, medzi ktorými bolo aj Slovensko.

Poľské a maďarské ministerstvo financií dostali koncom uplynulého týždňa list od komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna, v ktorom odmieta zohľadnenie nákladov na dôchodkovú reformu pri vypočítavaní deficitov a verejných dlhov. Rehn označil požiadavku za oprávnenú, zároveň však uviedol, že ju nemožno prijať v rámci existujúcich pravidiel vykazovania rozpočtových schodkov.

Zmena mala umožniť, aby si krajiny, ktoré zreformovali svoj dôchodkový systém, mohli zo svojho deficitu a verejného dlhu odpočítať časť nákladov spojených s reformou.

"Ministerstvo dostalo list, v ktorom Európska komisia zamieta návrhy na zmenu vypočítavania dlhu," povedala pre denník Rzeczpospolita hovorkyňa poľského ministerstva financií Magdalena Kobosová. Dodala, že Poľsko je s odpoveďou Bruselu nespokojné a tému otvorí na ďalšom stretnutí ministrov financií únie.

Existenciu listu potvrdilo aj maďarské ministerstvo financií. "Aj keď komisár uznal, že požiadavka členských štátov je oprávnená, opäť signalizoval, že terajší systém vypočítavania schodkov nepripúšťa takéto riešenie," uvádza sa v stanovisku maďarského ministerstva financií.

Slovensko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Švédsko, Maďarsko, Rumunsko a Česká republika v auguste požiadali EÚ, aby prehodnotila spôsob započítavania nákladov na dôchodkovú reformu do schodku verejných financií. Reformy síce v budúcnosti znížia tlak na verejné rozpočty, ale v súčasnosti zvyšujú deficity. Tento problém sa ešte vyostruje, keďže únia uvažuje o takmer automatických sankciách pre rozpočtových hriešnikov.

V augustovom liste zaslanom Bruselu spomenutých deväť krajín uviedlo, že terajšia metóda výpočtu deficitov "výrazne demotivuje" jednotlivé vlády, aby sa pustili do reforiem dôchodkového systému, a v prípade sprísnenia sankcií za porušenie limitov stanovených pre deficit a verejný dlh, bude táto demotivácia ešte väčšia.

Brusel pritom tlačí na krajiny, aby zrealizovali takéto reformy. Európska komisia v júli vyzvala členské štáty únie, aby zreformovali svoje dôchodkové systémy. Starnutie populácie bude totiž stále viac zaťažovať ich verejné financie.

Problémom je, že v krajinách, ktoré zreformovali dôchodkový systém, ide časť peňazí do druhého piliera. Tieto prostriedky potom chýbajú v takzvanom priebežnom systéme. Napríklad v Poľsku predstavujú príspevky do druhého piliera 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Podľa predstaviteľa vládnej strany Občianska platforma Tomasza Tomczykiewicza by odpočítanie týchto nákladov znamenalo, že poľský verejný dlh klesne na približne 40 % HDP. Na Slovensku ide do druhého piliera ročne niečo vyše 1 % HDP.

Podľa odborníkov môže rozhodnutie únie viesť k tomu, že krajiny zrušia alebo prinajmenšom zrevidujú reformy. Ich zvrat by im totiž pomohol pri plnení požiadaviek únie týkajúcich sa znižovania deficitov, tvrdí stratég Credit Agricole Cheuvreux Simon Quijano-Evans.

Maďarský premiér Viktor Orbán už 13. októbra informoval, že vláda od 1. novembra do konca budúceho roka pozastaví vyplácanie peňazí do druhého piliera. Budapešť sa okrem toho snaží presvedčiť ľudí, aby z druhého piliera vystúpili.

Bulharský premiér Bojko Borissov vo štvrtok (21.10.) vyhlásil, že vláda možno prevedie časť peňazí zo súkromných dôchodkových fondov do štátneho dôchodkového systému, aby pokryla jeho deficit. "Ďalšia krajina uvažuje o tom, že zoberie súkromnému dôchodkovému systému peniaze, Bulharsko nasleduje Maďarsko," uviedol Quijano-Evans. "Myslíme si, že Európska komisia musí rýchlo konať, inak sa to stane aj v ďalších krajinách."

Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

1 20 lom ed

REKLAMA

REKLAMA