Euro už na Slovensku a v strednej Európe nie je také populárne

Bratislava 30. decembra (TASR) – Začiatkom roka 2009 slávili Slováci vstup svojej krajiny do eurozóny. Dnes, necelé dva roky potom, keď eurozóna prechádza krízou a dvaja jej členovia už museli požiadať o medzinárodnú pomoc, sú nálady výrazne iné, uviedla agentúra Associated Press.

Pred dvomi rokmi sa euro považovalo za bezpečný prístav, ktorý chránil členský štát pred neželanými prudkými výkyvmi národnej meny. Pre SR vstup znamenal aj pripojenie sa ku klubu prosperujúcich európskych štátov. V súčasnosti, keď sa od členov eurozóny žiada príspevok na pomoc iným členským krajinám, ktoré nezvládli svoje dlhy a hrozí, že ich problémy sa prelejú do ďalších štátov, vstup do eurozóny už pre bývalé socialistické krajiny nie je takou prioritou. A v nových členských krajinách ako Slovensko niektorí obyvatelia považujú euro skôr za príťaž než za výhodu.

"Vyzerá to tak, akoby nás prijímali len preto, aby sme teraz platili ich dlhy," povedala študentka ekonómie Petra Hargašová (22). Dokonca už aj niektorí z vedúcich politikov krajiny hľadajú možnosti, ako z eurozóny vycúvať. Predseda parlamentu Richard Sulík vyvolal pozdvihnutie v už aj tak precitlivenej eurozóne, keď v komentári pre Hospodárske noviny napísal, že Slovensko by si malo vytvoriť aj "plán B" na možné vystúpenie z eurozóny a návrat ku korune.

Ministerstvo financií takéto plány rýchlo poprelo a dalo najavo podporu euru. Podľa niektorých ekonómov by takýto krok SR ani nepomohol. Nicolas Verón z bruselského inštitútu Bruegel tvrdí, že opustenie eurozóny by mohlo Slovensku spôsobiť skôr "ekonomický rozvrat".

Na jednej strane by návrat k národnej mene umožnil krajinám ako SR devalvovať svoju menu, čo by zvýšilo ich konkurencieschopnosť voči eurozóne, na druhej strane by sa investori mohli začať vo veľkom zbavovať napr. slovenských dlhopisov, čo by krajina v konečnej fáze nemusela finančne uniesť.

Protieurópske nálady na Slovensku, ktoré napriek tlaku ostatných členov nesúhlasilo s pôžičkou Grécku, ostávajú naďalej vysoké. "Každý so zdravým rozumom vidí, že tento systém je chorý," povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc, ktorý pokusy o záchranu Grécka označil za zbytočné, pretože podľa neho sa krajina bankrotu aj tak nevyhne.

Slovensko je preto jedným zo stúpencov nových pravidiel na riešenie budúcich kríz v eurozóne, v rámci ktorých by časť nákladov znášali aj súkromní investori. Podľa ministra financií SR Ivana Mikloša totiž súčasné pravidlá vyvolávajú nedôveru ľudí v trhovú ekonomiku. "Zisky sa privatizujú, no straty nacionalizujú," upozornil Mikloš. "Kým systém funguje, pár jednotlivcov na tom zarobí, no keď sa zrúti, pretože išli do príliš veľkého rizika, musíme to zaplatiť všetci," doplnil.

Podľa Nigela Rendella, ekonóma z RBC Capital Markets v Londýne, sú obavy Slovákov pochopiteľné. "Slovensko pracovalo veľmi tvrdo na tom, aby mohlo do eurozóny vstúpiť. Teraz vidia, že majú financovať iné krajiny, ktoré si žili nad pomery," pripomenul.

Euroskepticizmus rastie aj v iných nových členských krajinách eurozóny ako Slovinsko a mnohé štáty mimo nej radšej spomalili a už sa do tohto bloku tak neponáhľajú. Napríklad, zatiaľ čo slovinský premiér Borut Pahor obhajoval slovinské garancie za úvery Írsku, nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že až 67 % Slovincov je proti.

Guvernér Národnej banky Poľska Marek Belka zasa začiatkom decembra oznámil, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, kým Európska únia neurobí také úpravy vo svojich inštitúciách a ekonomike, ktoré by viedli k podpore európskej meny. Eurozónu nazval "ambicióznym, no nedokončeným projektom". Rovnako Česká republika vyčkáva, pričom český premiér Petr Nečas povedal, že "prijatie eura v súčasnosti by bolo ekonomicky aj politicky nerozumné".

Jedinou výnimkou je Estónsko, ktoré vstúpi do eurozóny 1. januára 2011 a stane sa tak 17. členom zoskupenia. Aj v jeho prípade však veľké percento ľudí, sledujúc vývoj v Grécku a Írsku, o výhodách vstupu pochybuje. Od októbra sa síce podpora euru zvýšila zo 49 % na 54 %, no na to, že krajina sa do eurozóny vstúpiť ešte len chystá, to nie je vysoká podpora.

Informovala o tom agentúra AP.

2 20 dan gl

REKLAMA

REKLAMA