Európski politici kritizujú Nemecko za to, že spôsobilo ďalšiu krízu

Londýn/Brusel 17. novembra (TASR) – Grécky premiér Jorgos Papandreu v pondelok (15.11.) znepokojene vyhlásil, že Nemecko tlačí eurozónu do ďalšej dlhovej krízy. Podľa britského denníka Financial Times vlastne verejne vyjadril to, čo si myslia a už týždne v súkromí tvrdia ďalší európski predstavitelia a diplomati.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zmenu zmlúv o Európskej únii (EÚ), aby mohol vzniknúť mechanizmus riešenia budúcich dlhových kríz. Berlín trvá na tom, aby v budúcnosti znášali náklady na záchranu fiškálnych hriešnikov aj investori, čo vyvolalo odpor predstaviteľov niektorých krajín eurozóny.

Postoj Nemecka, ktoré získalo podporu aj ďalších krajín, však znepokojil dlhopisové trhy, čo malo v posledných týždňoch za následok zdraženie peňazí pre zadlžené štáty eurozóny. Začali sa tiež množiť obvinenia, že Merkelová dostala mnohých iných lídrov eurozóny do neudržateľného postavenia len preto, aby zlepšila svoj imidž pred nemeckými daňovými poplatníkmi.

Šéf bruselského Centra pre štúdium európskej politiky (CEPS) Daniel Gros uviedol, že kritické vyjadrenia európskych politikov na adresu Berlína sú nepublikovateľné.

Nemeckí predstavitelia trvajú na tom, že príčinou ich snahy o to, aby sa súkromní investori v budúcnosti podieľali na nákladoch na záchranu zadlžených krajín, nie je len domáca politika. Berlín sa skôr obáva, že terajší systém záchrany fiškálnych hriešnikov zodpovednými štátmi, je neudržateľný.

Problémom je, že nemeckú taktiku kritizujú aj politici niektorých zodpovedných krajín, ako sú Holandsko, Fínsko a Rakúsko, ktoré sú tradične spojencami Berlína pri presadzovaní hospodárskej politiky.

Kritické hlasy sa prvý raz začali ozývať v polovici októbra, keď sa Nemecko dohodlo s Francúzskom na novom záchrannom systéme, pričom v tom čase úzko spolupracovalo na návrhu ekonomických reforiem s niektorými severnými krajinami.

Predstaviteľov únie znepokojuje predovšetkým ostrá vzájomná kritika politikov jednotlivých krajín. Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn preto v utorok (16.11) vyzval lídrov únie, aby "oživili svoj zmysel pre spolupatričnosť" a viedli "verejnú diskusiu menej konfrontačným tónom".

Financial Times tvrdí, že Nemecko nebolo pripravené na takú nervóznu reakciu trhov na jeho návrh, a preto začalo ustupovať. Po 13-dňovom poklese ceny írskych dlhopisov musela nemecká kancelárka Angela Merkelová zatiahnuť brzdu. V piatok (12.11.) počas soulského summitu G20 sa prihlásila k deklarácii piatich najväčších ekonomík únie, ktorá mala upokojiť investorov. Ide o to, že žiadna budúca reštrukturalizácia v rámci stáleho krízového mechanizmu, ktorý by mal vzniknúť po skončení eurovalu v roku 2013, sa nebude týkať dlhopisov, ktoré sú teraz na trhu. To podľa analytikov naznačuje, že Nemecko sa prepočítalo.

Gros pripomenul, že Merkelová už po druhý raz spôsobila turbulencie v eurozóne svojim trvaním na tom, že dlhoví hriešnici sa nemajú zachraňovať. Začiatkom roka Nemecko mesiace odmietalo predložiť konkrétny návrh ako pomôcť Grécku. V máji však Merkelovú donútili k ústupu finančné trhy.

Keď sa vyhrotila írska dlhová kríza, nemeckí predstavitelia vyjadrili sympatie s Dublinom, ktorý ako prvý spomedzi okrajových štátov eurozóny prijal tvrdé úsporné opatrenia, a opakovali, že netlačia na Írsko, aby požiadalo EÚ o pomoc. Na druhej strane sú však nespokojní s tým, ako Írsko rieši krízu.

Zdá sa, že nemecká vláda je pripravená ešte raz premyslieť svoje návrhy týkajúce sa permanentného krízového mechanizmu. Nemeckí predstavitelia uviedli, že neistota týkajúca sa budúcej podoby mechanizmu nie je ideálna, ale priznali, že potrebujú viac času, aby vypracovali podrobnosti.

Informoval o tom Financial Times.

12 lom zll

REKLAMA

REKLAMA