FINANCIE: Finančné trhy neveria záchrannému plánu pre Grécko

Hamburg 3. apríla (TASR) - Angele Merkelovej a Nicolasovi Sarkozymu bluf nevyšiel: finančné trhy neveria záchrannému plánu pre Grécko. Dôsledok: finančné náklady Grécka zostanú na nebezpečne vysokej úrovni - a bankrot sa už nedá odvrátiť. Rovnako ako v prípade americkej veľkobanky Lehman Brothers je to len začiatok konca.

Hamburg 3. apríla (TASR) – Angele Merkelovej a Nicolasovi Sarkozymu bluf nevyšiel: finančné trhy neveria záchrannému plánu pre Grécko. Dôsledok: finančné náklady Grécka zostanú na nebezpečne vysokej úrovni – a bankrot sa už nedá odvrátiť. Rovnako ako v prípade americkej veľkobanky Lehman Brothers je to len začiatok konca. Napísal to nemecký denník Die Welt.

Pred poldruha rokom, po páde Lehman Brothers, sa veľa hovorilo o zombiových bankách, o úverových ústavoch, ktoré mohli ďalej pôsobiť len preto, lebo ich držali pri živote miliardy kapitálu z verejných zdrojov. Gréckom sa finančne začala éra zombiových štátov – a to priamo v Európe.

V takej alebo onakej podobe sa nesolventnosť Grécka už sotva dá odvrátiť. Privolanie Medzinárodného menového fondu (MMF) ako záchrancu pre Grécko je z týždňa na týždeň čoraz pravdepodobnejšie. Mal by to byť prvý prípad kvázikrachu v menovej únii, čo sotva posilní dôveru v inštitúcie krehkej eurozóny.

Posledná šanca Grécka, aby sa dostalo z problémov bez pomoci MMF, ako sa zdá, stroskotala. Veľký bluf Európanov nevyšiel. Dvakrát, 11. februára a 25. marca, inscenovali šéfovia štátov a vlád eurozóny celoeurópsku solidaritu s dlžníkom od Stredozemného mora. Konkrétnym prísľubom sa vyhli alebo ju spájali v zmysle “ultimo ratio” (v najkrajnejšom prípade) s prísnymi podmienkami.

Tieto slová mali zapôsobiť. Ale nestalo sa tak. Namiesto toho, aby sa prejavili viditeľným znížením rizikovej prirážky na grécke štátne obligácie, zostala na nebezpečne vysokej úrovni. V poslednom čase musí Grécko platiť 6,5-% úrok za svoje štátne cenné papiere – je to dvojnásobný úrok, ako platí Nemecko, a asi o dva percentuálne body viac ako ďalší kandidát na šikmej ploche – Írsko.

Podľa prepočtov americkej finančnej spravodajskej agentúry Bloomberg za štátne dlhopisy, ktoré Atény vydajú tento rok, bude musieť krajina zaplatiť úroky navyše približne 13 miliárd eur. Je to obrovská záťaž pre krajinu, ktorej hrubý domáci produkt (HDP) je 240 miliárd eur. Dopyt investorov po gréckych štátnych dlhopisoch je v súčasnosti napriek tučným úrokom slabý. To zosilňuje bitie na poplach do takého kvílenia ako ešte nikdy v minulosti.

U aktérov na kapitálových trhoch, ktorí denno-denne palcom smerujúcim hore alebo dolu rozhodujú o finančnej sile niektorej krajiny, bluf francúzskeho prezidenta a nemeckej kancelárky nezabral. Tí, čo rozhodujú v Londýne, New Yorku a čoraz viac aj v Hongkongu, neprehliadli nejednotu Európanov. Neušlo im predovšetkým to, ako mimoriadne nepopulárna je pomoc v jadrových krajinách eurozóny – v Rakúsku, Holandsku a najmä v Nemecku, v ktorom sa koalícia v tiesni podrobí v máji ťažkým voľbám do krajinského parlamentu.

S nákladmi na financovanie štátneho dlhu na terajšej úrovni Grécko vydrží len veľmi krátko. Podľa výpočtu francúzskej banky Société Générale pri výške štátneho dlhu 120 % HDP musí krajina každý rok vynakladať 6 % z HDP len na úroky. Treba mať na pamäti, že sa jej ani euro neodpočítava zo základnej dlžoby. V skutočnosti dlh nezadržateľne rastie.

A príťažou je aj to, že tri štvrtiny veriteľov sídlia za gréckymi hranicami, čím sa v dôsledku politiky deficitov stáva, že 4 % gréckeho blahobytu unikajú do zahraničia. Avšak hlavným problémom je to, že Grécko nemôže dosahovať dlhodobo prírastok HDP 6 % ročne. Tento rok môže v najlepšom prípade stagnovať. Investori by sa mali pripravovať na deň, v ktorom už Atény nebudú schopné platiť úroky.

Rovnako ako v prípade Lehman Brothers tak aj v prípade Grécka je to len začiatok. Ako sa vlády eurosystému vyrovnajú s nebezpečenstvom, že Grécko je len prvým kameňom z celého domina? Účastníci na kapitálových trhoch začali kriticky posudzovať Portugalsko, Taliansko a Španielsko. Miestami obrovské obchodné alebo rozpočtové deficity tohto klubu krajín pri Stredozemnom mori (Club-Med) ich robia notorickým cieľom možných útokov špekulantov.

Pre Club-Med je euro veľmi tvrdou menou. Aby sa dosiahla konkurencieschopnosť jeho priemyselných odvetví, spoločná mena by mala podľa hodnotenia americkej banky Goldman Sachs devalvovať o 30 %. Dalo by sa to dosiahnuť aj tým, že Európska centrálna banka (ECB) by ešte viac uvoľnila svoju peňažnú politiku. S tým by však bolo spojené obrovské riziko rastu inflácie.

Južné štáty majú alternatívu vo viacročných drakonických úsporných programoch a znižovaní miezd, aké môžu vydržať iba diktátorské režimy. Iným riešením by bola premena eurozóny na transferové spoločenstvo (peniaze sa prelievajú z krajiny do krajiny), čo by išlo oveľa ďalej, než boli občania spolkovej republiky doteraz ochotní tolerovať. Tak či onak, euro má pred sebou ťažkú éru.

Denník Die Welt priniesol aj prehľad štátnych bankrotov za posledných 110 rokov.

Od roku 1900 skrachovali Argentína v rokoch 1951, 1956, 1982, 1989, 2001; Brazília 1902, 1914, 1931, 1937, 1961, 1964, 1984; Čile 1931, 1961, 1963, 1966, 1972, 1974, 1983; Čína: 1921, 1939; Nemecko: 1931, 1939; Pobrežie Slonoviny: 1983, 2000; Salvádor: 1921, 1932, 1938; Ekvádor: 1906, 1909, 1914, 1929, 1982, 1999, 2008; India: 1958, 1969, 1972; Indonézia: 1966, 1998, 2000, 2002; Japonsko: 1942; Maroko: 1903, 1983, 1986; Mexiko: 1914, 1928, 1982; Poľsko: 1936, 1940, 1981; Rumunsko: 1933, 1981, 1986; Rusko: 1918, 1991, 1998; Juhoafrická republika: 1985, 1989, 1993; Turecko: 1915, 1931, 1940,1978, 1982; Uruguaj: 1915, 1933, 1983, 1987, 1990, 2003; Maďarsko: 1932, 1941; Venezuela: 1983, 1990, 1995, 2004;

Informoval o tom nemecký denník Die Welt.

12 jns gl

REKLAMA

REKLAMA