Horúčkovitá aktivita v súvislosti so záchranou Grécka neutícha

Berlín/Brusel 28. februára (TASR) – Menový komisár EÚ Olli Rehn sa bude usilovať v pondelok zmierniť grécku finančnú krízu. V sobotu (27. 2.) Európska komisia (EK) v Bruseli oznámila, že komisár navštívi Atény, kde bude rokovať s niektorými členmi vlády a s guvernérom národnej banky Jorgom Provopulisom.

Spolkové združenie nemeckých bánk (BdB) znovu varovalo pred vyvolávaním paniky v prípade Grécka a jeho dôsledkov na euro. Podľa tlače sa nemecká spolková vláda pripravuje na možnú záchrannú akciu pre silno zadlžené Grécko. V piatok (5. 3.) sa očakáva grécky premiér Jorgos Papandreu v Berlíne.

Nemecký denník Handelsblatt získal z vládnych kruhov informáciu, že spolkový minister financií Wolfgang Schäuble chce vyčleniť v rozpočte prostriedky, ktoré by sa v nevyhnutnom prípade poskytli Aténam. Ministerstvo financií sa doteraz o takejto možnosti vyjadrovalo zdržanlivo.

Vo vedení EÚ a na rozličných jej úrovniach pokračujú rozhovory o tom, ako sa dá zabrániť štátnemu bankrotu Grécka.

Rehn vo štvrtok (25. 2.) povedal, že EÚ neplánuje nijakú pomoc Grécku, lebo Atény o ňu nepožiadali. Avšak súčasne sa odvolal na záver posledného summitu spoločenstva. Okrem iného sa na ňom rozhodlo, že sa v prípade krajnej núdze môžu Atény spoliehať na pomoc ostatných členov EÚ.

Šéf Deutsche Bank Josef Ackermann pricestoval v piatok (26. 2.) nečakane do Atén, kde rokoval s premiérom Papandreom a expertmi gréckych bánk. Diskutovalo sa predovšetkým o tom, ako môže získať Grécko úvery za "rozumné" úroky. Atény totiž teraz pri získavaní nových úverov musia platiť trikrát vyššie úroky než napríklad Nemecko. Napriek tomu Grécko nachádza čoraz ťažšie investorov, ktorí sú ochotní kúpiť jeho dlhopisy.

BdB žiada, aby sa v diskusii o stabilite eura venovalo viac pozornosti jej vecnému obsahu. Eurozóne totiž nehrozí rozpad. Chmúrne prognózy o jej budúcnosti "nezodpovedajú skutočnosti". Takýto názor vyjadril výkonný šéf BdB Manfred Weber v dnešnom vydaní denníka Rheinpfalz am Sonntag.

Grécka vláda musí dať v nasledujúcich troch rokoch štátne financie do poriadku. Vlády v posledných desiatich rokoch tajili pred EÚ rozsah dlhov a deficitov, čo umožnilo, aby sa krajina v roku 2001 dostala do eurozóny. Vlani hospodárili Atény s deficitom 12,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), hoci maastrichtský limit je stanovený na 3 %. Grécky štátny dlh prekročil vyše 300 miliárd eur, kým hodnota HDP v roku 2008 dosiahla 338,1 miliardy USD (249,15 miliardy eur). Podľa dostupných informácií vlani klesol grécky HDP o 2,5 %.

Informovala o tom agentúra DPA.

(1 EUR = 1,3570 USD)

3 jns pa

REKLAMA

REKLAMA