FINANCIE: Issing: Európa si nemôže dovoliť zachrániť Grécko

Londýn 16. februára (TASR) - Európa si nemôže dovoliť zachrániť Grécko, tvrdí v rovnomennom článku napísanom pre britský denník Financial Times (FT) prezident Centra pre finančné analýzy a bývalý člen Výkonnej rady ECB Otmar Issing. Issing dobre vie, prečo mnohí požadujú finančnú pomoc pre Grécko zo strany Európskej únie (EÚ) alebo členov eurozóny. Obávajú sa, že do problémov sa dostanú aj ...

Londýn 16. februára (TASR) – Európa si nemôže dovoliť zachrániť Grécko, tvrdí v rovnomennom článku napísanom pre britský denník Financial Times (FT) prezident Centra pre finančné analýzy a bývalý člen Výkonnej rady ECB Otmar Issing.

Issing dobre vie, prečo mnohí požadujú finančnú pomoc pre Grécko zo strany Európskej únie (EÚ) alebo členov eurozóny. Obávajú sa, že do problémov sa dostanú aj ďalšie krajiny, ako aj ohrozenia celej menovej únie. Podľa prívržencov pomoci môže iba “finančná pomoc a solidarita s vysoko zadlženými členmi zachrániť euro”.

“Samozrejme, že je to rozhodujúci moment pre Európsku menovú úniu – ale presne z opačného dôvodu,” tvrdí nemecký ekonóm. Grécko bude totiž naďalej dostávať peniaze z niektorých fondov EÚ. Finančná pomoc od ostatných členských krajín by však porušila legislatívu únie a “podkopala základné princípy menovej únie”. Tieto princípy podľa Issinga nepripúšťajú výnimky. “Pokiaľ pomôžeme Grécku, pretrhne sa hrádza. Finančná záchrana krajiny, ktorá porušuje pravidlá, by nám znemožnila odmietnutie pomoci pre ďalšie krajiny.”

Issing pripomína, že základom menovej únie sú dva piliere. Jedným je stabilita eura, ktorú garantuje nezávislá centrálna banka s mandátom na zachovanie cenovej stability. Druhým pilierom je fiškálna spoľahlivosť jednotlivých členských krajín, ktoré sú stále suverénne. Menová únia “nepredstavuje štát, je to inštitucionálna dohoda, ktorá nemá v histórii obdobu”.

Issing v 90. rokoch 20. storočia patril k ekonómom, ktorí varovali, že spustenie menovej únie bez vytvorenia politickej únie je ako tlačiť voz pred koňom. “Aktuálnou otázkou je, či môže menová únia prežiť bez takejto politickej únie. Musíme zvládnuť súčasnú krízu tak, že na otázku odpovieme pozitívne. V stávke je životaschopnosť celej tejto stavby.”

Krajina sa vstupom do eurozóny vzdáva vlastnej menovej politiky, takže v prípade hospodárskych problémov nemá možnosť znížiť hodnotu svojej meny na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky. Je tak na každej krajine, aby prispôsobila svoju hospodársku politiku sile spoločnej meny.

Issing pripomenul aj výhody členstva v eurozóne, ktoré prináša stabilitu. “Grécko si vďaka euru užilo obdobie rekordne nízkych dlhodobých úrokových sadzieb. Avšak krajina namiesto toho, aby plnila svoje záväzky spojené so vstupom do eurozóny ohľadom zníženia úrovne verejného dlhu, premrhala potenciálne úspory a šialene míňala. Kríza, s ktorou sa teraz musí vyrovnávať, nie je výsledkom vonkajšieho šoku, ako je zemetrasenie, ale mnohoročnej zlej hospodárskej politiky. Záchrana Grécka by znamenala odmenu za takéto správanie a viedla by k morálnemu hazardu v takom rozsahu, aký sme zrejme ešte nezažili.”

Z toho podľa Issinga vyplýva, že finančná pomoc pre krajiny porušujúce pravidlá, ku ktorým zaväzuje členstvo v eurozóne, by výrazne poškodila dôveryhodnosť celého projektu menovej únie. “Transfer peňazí z krajín, ktoré dodržiavajú pravidlá, do krajín, ktoré ich porušujú, by vyvolal nepriateľstvo voči Bruselu a medzi krajinami eurozóny navzájom. Medzi bežnými ľuďmi by to podkopalo veľmi potrebnú identifikáciu s veľkolepým projektom európskej integrácie.”

Dnešok je podľa Issinga rozhodujúcim momentom ďalšieho smerovania eurozóny. Väčšinou sa zdôrazňujú jeho riziká, “avšak každá kríza je aj príležitosťou. Je to veľká šanca – pre Grécko a ďalšie krajiny zrejme posledná – na plné prispôsobenie sa systému stabilnej meny a spoľahlivých verejných financií.”

Pre menovú úniu je terajšia kríza posledným testom, či je menová únia bez politickej únie dlhodobo životaschopná. “Laxné monitorovanie a kompromisy týkajúce sa sledovania plnenia pravidiel musia prestať. Eurozóna je klubom štátov s pevnými pravidlami, ktoré sa jej členovia zaviazali plniť. Tieto pravidlá sa nedajú dodatočne meniť. Vlády nesmú zabúdať na to, čo sľúbili svojim občanom, keď sa vzdali národnej meny,” dodal Issing.

Informoval o tom denník Financial Times.

12 lom vjo

REKLAMA

REKLAMA