Nový prezident ECB bude musieť byť pevný a odolný

Frankfurt nad Mohanom 29. januára (TASR) – Pred dvoma rokmi boli guvernéri centrálnych bánk pokladaní za hrdinov za podiel na zabránení prerastenia finančnej krízy do novej globálnej hospodárskej depresie. Teraz sa na tých istých mužov valí kritika a ich nezávislosť sa v čoraz väčšom počte krajín dostáva pod tlak. Guvernér talianskej centrálnej banky Mario Draghi dodal, že to obzvlášť platí pre eurozónu. Vždy je dôležité, aká osobnosť stojí pri kormidle centrálnej banky. V súčasnosti je to oveľa dôležitejšie než kedykoľvek v minulosti, lebo finančné krízy vždy oslabujú nezávislosť centrálnych bánk.

Ak sa zoberie do úvahy pravdepodobnosť, že hospodársky rast bude dlhé obdobie podpriemerný, že v ňom bude rásť tlak na verejné financie v eurozóne a bude pokračovať diskusia o budúcnosti eura, je zrejmé, že sa Európska centrálna banka (ECB) stala poslednou baštou spoločnej meny. V tejto situácii bude ECB potrebovať pevného prezidenta, ktorý nebude ochotný podľahnúť politickému tlaku.

Finančná kríza potvrdila, že ECB má v Jeanovi-Claudovi Trichetovi vynikajúceho šéfa. Avšak jeho funkčné obdobie, ktoré sa skončí v posledný deň októbra tohto roku, sa nemôže predlžiť. Šéfovia štátov a vlád EÚ nebudú čakať do posledného momentu so schválením jeho nástupcu. Skutočne sa dostávame do horúcej fázy hľadania nového prezidenta ECB.

Vysoké sú nároky na profil prezidenta ECB, jeho odbornosť, diplomatickú obratnosť, všestrannú schopnosť komunikovať a získavať podporu pre svoje rozhodnutia. Kandidát musí byť prijateľný aj pre obyvateľov EÚ. V tejto súvislosti je veľmi dôležitý fakt, z ktorej krajiny bude pochádzať. Vzhľadom na to, že terajší viceprezident ECB pochádza z Portugalska (južnej Európy), musí prísť budúci prezident banky eurozóny zo severnej časti Európy. Bude to niekto z Nemecka, Holandska alebo jedinej škandinávskej krajiny v eurozóne, z Fínska. Nemecký denník Financial Times Deutschland dnes uviedol, že Nemci podporia kandidáta len z uvedených troch krajín.

V užšom výbere analytikov sa nachádzajú Mario Draghi; Klaus Regling, výkonný riaditeľ Európskeho fondu finančnej stability (EFSF); prezident Nemeckej spolkovej banky Axel Weber a Jürgen Stark, člen výkonnej rady ECB.

Draghi je Talian, teda z juhu kontinentu, a aj predchádzajúca činnosť v americkej banke Goldman Sachs jeho vyhliadky však znižuje. Regling má množstvo skúseností, ale nie z centrálneho bankovníctva a peňažnej politiky. Kto bude chcieť Starka, bude potrebovať celý tím dobrých právnikov, aby našiel cestu, ako ho dostať zo súčasného postavenia do kresla prezidenta ECB. Proti nemu hovorí aj to, že ani jeho funkčné obdobie sa nemôže predĺžiť. A vzhľadom na niektoré výroky, ktoré vlani publikoval Weber, ho možno obviniť, že nie je dosť diplomatický.

Prekvapujúcim kandidátom by sa mohol stať guvernér holandskej centrálnej banky Bout Wellink. To isté platí aj o fínskom šéfovi centrálnej banky Erkkim Liikanenovi. Obaja sú na funkciu vhodní.

Konečne rozhodnutie prijmú šéfovia štátov a vlád. Autori úvahy v FTD Holanďania Edin Mujagic a Sylvester Eijffinger z Univerzity Tilburg tvrdia, že podľa nich bude pravdepodobnosť voľby kandidátov v poradí Weber, Wellink alebo Liikanen.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.

12 jns pop

REKLAMA

REKLAMA