Reštrukturalizácia dlhov by mohla priniesť novú bankovú krízu

Berlín 23. apríla (TASR) – Východisko z dlhovej krízy nebude bezbolestné. V rozhovore pre dnešné vydanie relácie heute (dnes) televíznej stanice ZDF to povedal hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Jürgen Stark.

Stark konštatoval, že ekonomika eurozóny sa zotavuje a upevňuje. Väčšina jej členov postupne prekonáva hospodárske dôsledky globálnej finančnej krízy. Celkový pozitívny obraz spoločenstva však neznamená, že sa zmenšujú veľké výzvy, pred ktorými stoja niektorí členovia eurozóny. Svoje reformné povinnosti od začiatku menovej únie trestuhodne zanedbali, hoci na túto povinnosť ECB neustále upozorňovala. Zadlžené krajiny musia teraz primerane a rozhodne konať tak, aby nestratili kontakt s európskou a svetovou konkurenciou.

Stark zdôraznil, že v súčasnosti nejde o krízu eura, ale o dlhovú krízu niektorých členov eurozóny. Tí musia obnoviť svoju dôveru na finančných trhoch, ktorú stratili. Aby sa k tomu dopracovali, musia ozdraviť štátny rozpočet a uskutočniť naliehavé štrukturálne reformy. Iba vďaka nim sa im podarí obnoviť svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť.

Úvery Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie vytvárajú pre tieto štáty priestor, aby realizovali program prispôsobenia sa ekonomickej realite. Nejde o nenávratne transfery peňazí, ale o úvery.

"Naša spoločná európska mena nebola nikdy v nebezpečenstve a nie je v ňom ani teraz," zdôraznil Stark. Poukázal na to, že euro sa počas krízy ukázalo ako kotva stability. To si uvedomujú všetci členovia eurozóny.

Diskusia o reštrukturalizáciách v eurozóne spočíva na úplne falošnom predpoklade, že niektoré zo štátov sú insolventné. Pomoc by od MMF a EÚ nedostali, keby nebolo isté, že ani vďaka peniazom od nich by neprekonali svoje prechodné veľké problémy.

Stark upozornil, že hospodárske a politické riziká, ktoré spočívajú v reštrukturalizácii štátnych dlhov priemyselnej európskej krajiny s úzko prepojenými finančnými trhmi, sa fakticky nedajú odhadnúť. Reštrukturalizácia by bola okrem toho krátkozrakým opatrením a krajine, ktorá by ju uskutočnila, by z nej vyplynul celý rad nevýhod. Redukcia dlhu sa síce javí ako jednoduché opatrenie, ale kardinálne rozpočtové a štrukturálne problémy by zostali.

Ak by sa uskutočnila reštrukturalizácia, krajiny by sa zrejme na veľmi dlhý čas odpojili od finančných trhov a boli by odkázané na cudziu finančnú pomoc. Ich bankový systém by sa dostal na okraj bankrotu a jeho stabilizáciu by vláda zabezpečila len tým, že by sa znovu musela mimoriadne silno zadlžiť.

Jednoducho, predstava, že rozpočtovú krízu možno vyriešiť jednoduchou redukciou dlhov, je ilúziou. Jediným riešením je dôsledná realizácia reformného programu a úplné splatenie všetkých zostávajúcich dlhov. "Bezbolestné východisko z krízy skutočne nejestvuje," uviedol Stark.

Informovala o tom nemecká televízna stanica ZDF na svojej internetovej stránke.

12 jns ed

REKLAMA

REKLAMA