FINANCIE: Rozpočtová kríza v Grécku nezabráni rozširovaniu eurozóny

Tallinn 15. februára (TASR) – Rozpočtová kríza v Grécku nezabráni rozširovaniu eurozóny smerom na východ. Naopak, podľa niektorých politikov práve zavedenie spoločnej európskej meny by malo byť cestou, ako v budúcnosti zabrániť opakovaniu gréckych problémov. Uviedol to Peter Attard Montalto, analytik londýnskej pobočky spoločnosti Nomura.

Európska komisia (EK) bude naďalej vnímať euro ako "citlivý nástroj na dosiahnutie politickej a ekonomickej stability jednotlivých krajín" po tom, ako sa zotavia z recesie. Okrem toho, zavedenie eura odstraňuje menové riziká, pripomína Montalto.

Desať bývalých komunistických štátov, ktoré sa od roku 2004 stali členmi Európskej únie (EÚ), sa zaviazalo, že prijme euro. Najskôr však musia splniť prísne fiškálne a iné podmienky, napríklad stlačiť deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh pod 60 % HDP, a dosiahnuť, aby miera inflácie bola maximálne o 1,5 percentuálneho bodu vyššia, ako je priemer troch krajín s najnižšou infláciou v EÚ.

Slovinsko a Slovensko už tieto kritériá splnili a stali sa členmi eurozóny.

Poľsko, Česká republika a Maďarsko, tri najväčšie ekonomiky regiónu, si zatiaľ oficiálne neurčili termín, dokedy chcú zaviesť spoločnú menu. Poľsko pravdepodobne začne rokovania o vstupe do tzv. čakárne na euro, teda do mechanizmu výmenných kurzov ERM II v 1. štvrťroku 2011 a v roku 2014 by zlotý už mohla nahradiť európska mena.

Najhorúcejším kandidátom na vstup do eurozóny je Estónsko, ktoré by mohlo zaviesť spoločnú menu už v roku 2011, po ňom by mohli nasledovať v roku 2012 susedné Lotyšsko a Litva v roku 2013.

V prípade Maďarska prichádza do úvahy ako najskorší termín pre vstup do menovej únie rok 2015 a v Českej republike by mohlo platiť euro od roku 2017.

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

12 bal gl

REKLAMA

REKLAMA