Slová Sulíka o eure a korune oživili diskusiu o rozpade eurozóny

Paríž 15. decembra (TASR) – Posledné dnu, prvé von? To je téma, o ktorej sa momentálne na Slovensku veľa diskutuje po tom, ako predseda parlamentu Richard Sulík vyhlásil, že najmladší člen eurozóny by mal byť pripravený vymeniť euro za národnú menu, ak sa bude dlhová kríza v menovej únii rozširovať na ďalšie štáty.

Analytici pritom špekulovali, že to bude niektorá veľká ekonomika eurozóny, ktorá ako prvá vyhlási, že už má dosť eura. Ale aj keď malé Slovensko môže mať dôvody vystúpiť z eurozóny pre jej problémy s dlhmi, mohlo by to mať nedozerné následky, a to ako pre menovú úniu, tak pre samotnú krajinu, ktorá by sa pre odchod rozhodla, bez ohľadu na veľkosť jej ekonomiky.

Podľa Nicolasa Verona z bruselského inštitútu strategických štúdií Bruegel, trhy momentálne vychádzajú z predpokladu, že eurozóna sa nerozpadne. Ale, ak by sa niektorý štát rozhodol odísť, malo by to z ekonomického hľadiska ničivé následky.

Odchod láka najmä menšie štáty eurozóny, ktoré by tak neboli naviazané na euro a mohli využiť kurzy svojich národných mien na zvýšenie konkurencieschopnosti svojej ekonomiky namiesto toho, aby si roky uťahovali opasky a zavádzali náročné reformy. Ich odchod by okamžite ohrozil slabšie štáty eurozóny – výnosy a rizikové prirážky z ich dlhopisov by vyleteli nahor, ich zadlženosť by sa ešte prehĺbila a riziko rozpadu eurozóny by stúplo.

Okrem toho, keď investori nadobudnú dojem, že niektorá krajina sa chystá vystúpiť z eurozóny, budú sa snažiť zabrániť tomu, aby sa ich aktíva v eurách znehodnotili. Odlev ich kapitálu potom pravdepodobne spôsobí finančný kolaps.

A "zradca" môže čeliť politickej odplate nahnevaných členov Európskej únie vo všetkých možných oblastiach – od obchodu po dopravu.

Vyhlásenie Richarda Sulíka pre Hospodárske noviny, že Slovensko by si malo pripraviť "plán B", ktorým je opätovné zavedenie slovenskej koruny, okamžite odmietlo ministerstvo financií v Bratislave aj premiérka Iveta Radičová. Jeho slová však ukazujú, že mnohí politici aj občania z finančného hľadiska stabilnejších krajín sú proti obrovským záchranným balíčkom na pomoc zadlženým štátom eurozóny.

Slovensko, ktoré patrí medzi najmenších členov menovej únie, už odmietlo poskytnúť úver Grécku.

Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová pripomína, že vystúpenie z eurozóny by bolo veľmi nákladné a túto možnosť považuje za nereálnu.

Informovala o tom agentúra AP.

2 bal pop

REKLAMA

REKLAMA