Stredná a východná Európa potrebuje ochranu pred dlhovou krízou

Bukurešť 20. júla (TASR) – Stredná a východná Európa potrebuje "protipožiarny múr" pre prípad, že niektorá z krajín eurozóny skrachuje. Uviedol to generálny riaditeľ spoločnosti Renaissance Capital Stephen Jennings v rozhovore pre rumunské médiá.

Ak sa lídrom Európskej únie (EÚ) nepodarí zabrániť ďalšiemu rozšíreniu dlhovej krízy, ako prvé vyhlási bankrot Grécko a je možné, že budú po ňom nasledovať aj ďalšie štáty, tvrdí Jennings.

"Európania sa snažia predstierať, že gravitácia neexistuje," vyhlásil Jennings, podľa ktorého je krach niektorej z krajín menovej únie "neodvratný". Odporučil východoeurópskym štátom, aby sa nespoliehali na to, že Európa prijme správne rozhodnutie, ale aby sa snažili ochrániť pred dôsledkami takého vývoja.

Európski lídri musia presvedčiť investorov, že dokážu vyriešiť grécku dlhovú krízu, ktorá už zasiahla aj Írsko a Portugalsko a najnovšie ohrozuje táto "nákaza" Taliansko a Španielsko. Zatiaľ čo Grécko čaká na druhý záchranný úver od Medzinárodného menového fondu (MMF) a EÚ, Španielsko a Taliansko zápasia s rastúcimi úrokmi zo svojich dlhopisov. To vyvoláva obavy z rozšírenia dlhovej krízy týchto krajín.

Najviac ohrozenými štátmi sú Rumunsko, Bulharsko a Srbsko pre ich blízkosť a prepojenie s Gréckom. Eskalácia dlhovej krízy však zasiahne aj ďalšie západoeurópske banky, ktoré majú svoje dcéry v strednej a východnej Európe. Upozornil na to minulý týždeň hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj Erik Berglof.

Takmer tretinu bulharských bánk a 17 % rumunských bánk vlastnia grécke banky ako napríklad Piraeus Bank, Alpha Bank a EFG Eurobank Ergasias. Grécke finančné ústavy kontrolujú od 15 do 25 % bankového sektora aj v ďalších štátoch regiónu, ktoré nie sú členmi únie: v Macedónsku, Srbsku a Albánsku.

Rumunsko je z fiškálneho hľadiska na tom najlepšie, pretože muselo zaviesť reformy a prijať tvrdé úsporné opatrenia, aby splnilo podmienky úverov, ktoré krajine po globálnej kríze poskytli MMF a EÚ. Napriek tomu by vláda v Bukurešti mala podniknúť ďalšie kroky, aby zabezpečila, že Rumunsko bude dostatočne silné a "ustojí" dôsledky prípadného krachu Grécka, domnieva sa Jennings.

Rumunsko znížilo mzdy vo verejnom sektore a zvýšilo daň z pridanej hodnoty, aby zredukovalo rozpočtový schodok pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2012 z 6,5 % HDP v roku 2010. Ocenila to aj agentúra Fitch, ktorá po troch rokoch zvýšila rating Rumunska a posunula ho do investičného pásma.

Rumunsko už prekonalo recesiu a v 1. štvrťroku 2011 sa výkon jeho ekonomiky zvýšil medziročne o 1,7 %. To je lepší výsledok ako dosiahlo napríklad susedné Maďarsko, ktoré je podľa Jenningsa "veľmi ohrozené prípadným požiarom v eurozóne".

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

REKLAMA

REKLAMA