Analytička: Neprekvapí, ak deficit aj tento rok atakuje hranicu 6 % (3)

Bratislava 22. apríla (TASR) – Deficit slovenských verejných financií dosiahol vlani 4,29 miliardy eur alebo 6,77 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktoré Slovensko zasiela Eurostatu. Prekonal tak oficiálne odhady na úrovni 6,3 %. Rezort financií pritom v priebehu minulého roka pod vplyvom hospodárskej krízy revidoval pôvodné očakávania z hodnoty 2,1 %. V roku 2008 verejná správa na Slovensku hospodárila s deficitom 2,3 %.

Verejné výdavky sa zvýšili z predminuloročných 35 % na vlaňajších 41 % HDP. Príjmy pritom relatívne vzrástli tiež, z 33 % v roku 2008 na 34 % v roku 2009. "V absolútnych objemoch ale výdavky vzrástli medziročne o viac ako 10 %, zatiaľ čo príjmy zaznamenali pokles o takmer 1,5 %," vyčíslila analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Podľa nej neprekvapí, ak tohtoročný deficit bude atakovať hranicu 6 %. Oficiálny plán ministerstva financií pritom počíta s jeho znížením na 5,5 %. "Nebude to ľahké. Veľké uťahovanie opaskov totiž neočakávame a odvážnejšiemu čerpaniu eurofondov zatiaľ príliš neveríme," konštatovala pre TASR Sadovská.

Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová pripomína, že slovenský deficit bol síce vlani rovnaký ako priemer EÚ, vláda však nemusela vynakladať žiadne prostriedky na pomoc bankovému sektoru, ako tomu bolo napríklad vo Veľkej Británii alebo Írsku. "Napríklad Nemecko zaznamenalo rovnaký prepad ekonomiky ako Slovensko, dokázalo však udržať deficit verejných financií na úrovni 3,3 % HDP," argumentuje.

Tohtoročný rozpočet má podľa nej viacero rizík. Rast ekonomiky je ťahaný najmä externým dopytom, ktorý negeneruje toľko daňových príjmov ako domáca spotreba. Druhý potenciálny problém je prístup vlády k nižším príjmom, ak nebude mať pred voľbami chuť aktualizovať rozpočet a prispôsobiť horšiemu vývoju aj výdavky. Otázna je tiež reakcia na prípadné nižšie čerpanie eurofondov. "Ak nebude adekvátne k nižším príjmom z eurofondov škrtiť aj výdavky, deficit môže byť vyšší ako rozpočtovaných 5,5 % HDP. Bude to však závisieť aj od krokov budúcej vlády a od jej šetrenia," dodáva Valachyová.

Ako upozornil hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth, konsolidácia verejných financií SR smerom k povolenému 3-% limitu sa pri pohľade na vlaňajší výsledok a aktuálne trendy v rozpočte zdá byť nedosiahnuteľná. Výdavky v štátnom rozpočte aj po odrátaní vplyvu druhého piliera v tomto roku rastú dvojciferným tempom. "Keďže nepredpokladáme uťahovanie opaskov v prípade nepritiahnutia ambiciózne naplánovaných eurofondov a domáca časť ekonomiky bude naďalej trpieť, deficit v tomto roku môže stúpnuť nad 6 % HDP," predpovedá Tóth.

Vyšší rozpočtový deficit znamená zároveň aj vyšší verejný dlh. Ten podľa dnes zverejnených údajov vzrástol z 27,7 % v roku 2008 na vlaňajších 35,7 % HDP. Sadovská v tejto súvislosti upozorňuje, že splácanie dlhov nenechá na seba dlho čakať. "Neschopnosť udržať dlh pod kontrolou môže vyústiť k nepopulárnym opatreniam, ako je zvyšovanie daní. A to spolu s nie úplne dokonalou infraštruktúrou či nepostačujúcou klímou v podnikateľskom prostredí nemusí byť dobrou vizitkou ani v očiach zahraničných investorov," avizuje.

Vyššiemu deficitu či narastajúcemu dlhu sa však vlani nevyhla ani jedna európska ekonomika. Sadovská pripomína, že aj tie krajiny, ktoré sa ešte predvlani pýšili svojimi prebytkami, sa vlani dostali do mínusu. Najvyššie deficity verejných financií cez 13 % HDP zaznamenali Írsko a Grécko. Grécko a Taliansko zároveň prehĺbili svoje verejné dlhy cez hranicu 115 % HDP.

UPOZORNENIE:

Správa je doplnená o 6. odsek.

vjo

REKLAMA

REKLAMA