Eurozóne hrozí opätovné upadnutie do recesie

Paríž 28. februára (TASR) – Európska ekonomika zaostáva a existuje riziko, že opäť upadne do recesie. Vládam juhoeurópskych krajín sa totiž nedarí dostať ich rozpočtové schodky pod kontrolu a spotrebitelia na severe obmedzujú výdavky.

Ekonomika eurozóny vo 4. kvartáli vlaňajška takmer stagnovala. Makroekonomické údaje zverejnené počas uplynulého týždňa ukázali, že ju nečaká zlepšenie ani na začiatku tohto roka. Podnikateľská a spotrebiteľská dôvera sa neočakávane zhoršili, výdavky francúzskych spotrebiteľov klesli a objem bankových úverov poskytnutých súkromnému sektoru sa znížil už piaty mesiac za sebou. Navyše ratingová agentúra Standard & Poor’s pohrozila, že čoskoro možno opäť zníži svoje hodnotenie úverovej bonity Grécka, ktoré bojuje s najväčším rozpočtovým deficitom v regióne.

Obavy z rizík ohrozujúcich krehké oživenie ekonomiky eurozóny spôsobili, že euro pokračovalo v oslabovaní voči doláru. Citigroup odporúčala investorom kupovať nemecké dlhopisy a UBS akcie európskych spoločností, ktoré majú aktivity aj v rýchlejšie rastúcich Spojených štátoch, ako je Daimler. Ekonómovia očakávajú v tomto roku iba slabý rast eurozóny rovnako ako neskorší začiatok sprísňovania menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky (ECB), než sa pôvodne predpokladalo.

"Najväčšie riziko opätovného upadnutia do recesie vidíme v Európe," uviedol hlavný európsky ekonóm spoločnosti Barclays Capital Julian Callow. "Európa zaostáva, naďalej prichádzajú lepšie čísla z Ázie a teraz už aj z USA."

Európska komisia (EK) vo štvrtok (25.2.) uviedla, že oživenie ekonomiky eurozóny sa zrejme nezrýchli skôr než vo 4. kvartáli tohto roka. Potvrdila tiež svoju prognózu pre región, podľa ktorej by tempo rastu eurozóny malo v tomto roku dosiahnuť 0,7 %. Citigroup znížila svoju predpoveď pre eurozónu na 1,1 %, zatiaľ čo pre USA ju zvýšila na 3,2 %.

Ešte na začiatku tohto roka ekonómovia Bank of America predpokladali, že ECB začne zvyšovať svoj kľúčový úrok z 1 % v 2. kvartáli a že na konci roka dosiahne 2 %. Teraz nepočítajú so začiatkom cyklu sprísňovania menovej politiky skôr než v decembri.

Tento hospodársky výhľad znervózňuje aj investorov a má negatívny vplyv na akcie. Zatiaľ čo americký index S&P 500 od začiatku roka vzrástol o 3,8 %, európsky Dow Jones Stoxx 50 stratil 9,5 % alebo takmer polovicu zo svojho vlaňajšieho nárastu.

Euro tento rok stratilo voči doláru takmer 6 % z dôvodu špekulácií, že ekonomika USA sa oživí rýchlejšie než európska, a obáv týkajúcich sa gréckych fiškálnych problémov. Šéf devízovej stratégie spoločnosti ING Financial Markets Chris Turner predpokladá, že oslabovanie eura bude zrejme pokračovať.

Problémy eurozóny znepokojujú aj jej obchodných partnerov. Guvernér britskej centrálnej banky (Bank of England, BoE) Mervyn King v utorok (23.2.) vyhlásil, že signály stagnácie eurozóny, ktorá je najväčším obchodným partnerom Británie, ohrozujú britských exportérov.

"Európskej ekonomike bude niekoľko rokov trvať, než sa vráti k úrovni z roku 2008," uviedol šéf nemeckého elektrárenského koncernu RWE Jürgen Grossmann.

Ešte viac môže oživovanie európskej ekonomiky podkopať zdraženie financovania štátnych dlhov z dôvodu narastajúcich fiškálnych problémov Grécka. Dopad poklesu štátnych dlhopisov môže byť širší a zvýšením nákladov na financovanie môže spomaliť oživenie ekonomiky, uviedla vo štvrtok EK.

Úsporné opatrenia, ktoré majú pomôcť obmedziť rozpočtové schodky Grécka, Španielska, Portugalska a iných krajín, predstavujú ďalšiu potenciálnu prekážku oživenia eurozóny. Julian Callow z Barclays Capital odhaduje, že krajiny, na ktoré pripadá okolo 20 HDP eurozóny, v tomto roku čaká fiškálne sprísnenie o 2 percentuálne body. "Dlhová kríza periférnych krajín pribrzdí rast eurozóny," myslí si londýnsky ekonóm Citigroup Michael Saunders.

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

12 lom pa

REKLAMA

REKLAMA