Írsku situáciu nemožno prirovnávať ku Grécku

Brusel 1. októbra (TASR) – Slovenský minister financií Ivan Mikloš si nemyslí, že banková kríza Írska dokáže pritlačiť k múru hospodársku budúcnosť tejto krajiny podobne, ako tomu bolo na jar tohto roka v prípade Grécka. Šéf rezortu sa zúčastnil na dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov financií v bruselskom paláci Egmont, ktoré sa skončilo dnes.

Írsko bude musieť do záchrany svojho bankového sektora "vpumpovať" enormné množstvo prostriedkov. Experti odhadujú, že Anglo Irish Bank, Allied Irish Bank a Irish Nationwide Building Society budú spolu potrebovať finančnú injekciu vo výške 50 miliárd eur, čo zodpovedá viac než 20 % hrubého domáceho produktu (HDP). V súvislosti s tým sa už niekoľko dní rozoberá možnosť zasiahnutia vo forme pomoci zo strany Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF) a Írsko čelí prirovnaniam s "gréckym problémom".

"Írsky problém je špecifický problém írskeho bankového sektora. Čísla síce vyzerajú hrozivo, ale Írsko má program reálny, ktorým sa dá do štyroch rokov znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 % hrubého domáceho produktu. Írska ekonomika nemá také fundamentálne a štrukturálne problémy, aké má Grécko. Írsko si dokonca na tento účel nemusí momentálne ani požičiavať na finančných trhoch," vyjadril sa Mikloš.

EFSF je podľa expertov pripravený na použitie a 440 miliónov eur vo forme pôžičiek môže byť pre štáty v problémoch k dispozícii na uvoľnenie, no negociácie o jeho budúcnosti či konzekvenciách spätých s jeho využitím stále prebiehajú. Medzi nimi stojí v ústredí aj to, ako dlho si bude možné požičiavať zo "záchranného valu" a ako sa vyrieši situácia s krajinami, ktoré si napriek pomoci nebudú vedieť poradiť s verejnými financiami v stanovenom čase. Na doriešenie týchto tém tlačí popri iných krajinách aj Slovensko. Minister sa preto na otázku o okamžitej pripravenosti SR zúčastniť sa na pomoci postavil skôr vyhýbavo: "Na hypotetické otázky nerád odpovedám a nebudem ani teraz."

Európska komisia (EK) v stredu (29. 9.) predstavila vynovený sankčný mechanizmus pre tie krajiny, ktoré sa nebudú dostatočne snažiť o udržanie verejných financií na úrovni, aké od nich požaduje Pakt stability a rastu EÚ. Podľa Mikloša tento návrh nepredstavuje pre Slovensko žiadny problém.

"Nemali sme žiadny problém so žiadnym opatrením. Aby boli pravidlá jasne zadefinované, aby nebol možný subjektívny výklad, aby nebolo možné nerovnoprávne zaobchádzanie. My chceme ozdravovať verejné financie bez ohľadu na to, či sú sankcie, alebo nie. Len zdravé verejné financie sú predpokladom zdravej ekonomiky a tá prinesie rast zamestnanosti a životnej úrovne," uviedol Mikloš.

Na úrovni ministrov financií EÚ sa stále diskutuje aj o žiadosti 9 členských štátov, aby sa náklady na uskutočnenie dôchodkových reforiem brali do úvahy aj pri vypočítaní deficitu štátneho rozpočtu. Takto argumentuje väčšina nových členských štátov, patrí k nim aj Slovensko. Krajiny však zatiaľ dosiahli len to, aby uskutočnenie dôchodkovej reformy bola len akási "poľahčujúca okolnosť" pri analýze správnosti krokov krajín v ich rozpočtových politikách.

"Nevyšli nám úplne v ústrety, ale takéto započítavanie nie je len kvôli nám. My sme už nastavení tak, že nesieme náklady druhého piliera. Je to skôr dôležité pre tie krajiny, ktoré ešte reformu nezaviedli. Ak sa to nezohľadní, budú mať motiváciu nerobiť to, lebo im to skomplikuje fiškálnu situáciu a vyvolá to hrozbu sankcií," dodal Mikloš.

(spravodajca TASR Silvester Balog) gl

REKLAMA

REKLAMA