J.C.TRICHET: Fiškálna nedisciplinovanosť podkopáva Pakt stability a rastu

Frankfurt nad Mohanom 4. februára (TASR) – Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes v súlade s očakávaniami trhu ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 1 %. ECB nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostáva na 0,25 %, a ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá je stále na úrovni 1,75 %.

Prezident ECB Jean Claude-Trichet na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov uviedol, že nastavenie úrokových sadzieb je primerané. Nové informácie a analýzy, ktoré mala Rada k dispozícii od svojho januárového stretnutia, ukázali, že inflačné tlaky v strednodobom horizonte zostávajú nízke. Ekonomická aktivita v eurozóne pokračovala v raste aj na prelome rokov, pričom Rada počíta s tým, že ekonomika regiónu zaznamená v tomto roku mierny rast.

Podľa Tricheta predpokladaná cenová stabilita podporí kúpnu silu domácností eurozóny. Stredno až dlhodobé inflačné očakávania sú pevne ukotvené a zostávajú v súlade s inflačným cieľom ECB udržať v strednodobom horizonte tempo zvyšovania spotrebiteľských cien tesne pod 2-% úrovňou.

Ekonomika eurozóny podľa Tricheta profituje z dopĺňania zásob, oživenia exportu rovnako ako rozsiahlych makroekonomických stimulov a opatrení prijatých na obnovenie hladkého fungovania finančného systému.

Trichet upozornil na dva faktory, ktoré budú mať negatívny vplyv na konjunktúru. Prvým je stiahnutie stimulov, druhým pokračujúca korekcia bilancií vo finančnom aj nefinančnom sektore, a to v eurozóne ako aj mimo nej. Okrem toho nízka vyťaženosť kapacít utlmí investície a tiež sa očakáva pokračovanie v náraste nezamestnanosti v eurozóne, čo zníži rast spotreby. Z uvedených dôvodov ECB počíta iba s miernym rastom ekonomiky eurozóny v tomto roku.

Rada guvernérov považuje riziká ohrozujúce uvedený výhľad na vyvážené. Oživenie ekonomiky môže ešte viac spomaliť intenzívnejšia a neočakávane dlhá negatívna spätná väzba medzi finančným sektorom a reálnou ekonomikou, opätovný nárast cien ropy a ďalších komodít, zvýšenie protekcionizmu a chaotické korekcie globálnych nerovnovážností.

Trichet sa vyjadril aj k aktuálnym fiškálnym problémom krajín eurozóny. Členské krajiny podľa neho čelia prudko narastajúcim fiškálnym nerovnovážnostiam, čo zvyšuje ich úroky, keď si požičiavajú na finančných trhoch, a znižuje úrovne súkromných investícií.

"Okrem toho vysoké schodky verejných financií a zadlženia predstavujú pre menovú politiku ďalšiu záťaž a podkopávajú Pakt stability a rastu, ktorý je kľúčovým pilierom hospodárskej a menovej únie. Vzhľadom na toto pozadie je nesmierne dôležité, aby programy stability každej krajiny pre najbližšie obdobie jasne definovali ukončenie fiškálnych stimulov a konsolidačné stratégie."

Trichet dodal, že vlády krajín eurozóny musia začať s konsolidáciou verejných financií najneskôr v roku 2011. Znižovanie schodku bude musieť byť podľa neho podstatne vyššie než 0,5 % HDP ročne, ktoré ako minimum vyžaduje Pakt stability a rastu. Podľa prezidenta ECB sa vlády musia zamerať predovšetkým na reformy výdavkov.

Kľúčovým faktorom pre podporu trvalého rastu a tvorbu pracovných miest je podľa Tricheta zrýchlenie štrukturálnych reforiem. Finančná kríza mala totiž negatívny vplyv na produktívnu kapacitu ekonomík eurozóny. Vlády musia predovšetkým urgentne podporiť konkurenciu a inovácie, čo urýchli reštrukturalizáciu a investície a vytvorí nové podnikateľské príležitosti.

V oblasti trhu práce je nutné podporiť jeho flexibilitu a nájsť efektívne prostriedky na podporu zamestnanosti, inak krajinám eurozóny hrozí v najbližších rokoch výrazný nárast štrukturálnej nezamestnanosti. Ďalším dôležitým bodom je primeraná reštrukturalizácia bankového sektora.

Informovala o tom Európska centrálna banka.

12 lom pop

REKLAMA

REKLAMA