K. LANNOO: Minulosť sa nevráti, štáty sa už nebudú môcť svojvoľne zadlžovať

Bratislava/Brusel 20. februára (TASR) – Svetová kríza priniesla pre členov eurozóny, ako aj pre všetky krajiny Európskej únie (EÚ) veľké zmeny. V únii sa začínajú ozývať hlasy volajúce po prísnych fiškálnych pravidlách a harmonizácii nielen hospodárskych politík.

Krajiny sa začínajú uvedomovať, že minulosť, tak ako ju poznali, sa už nevráti. Štáty si už nebudú môcť požičiavať na svetových trhoch bez ohľadu na výšku svojho zadlženia, uviedol v rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky výkonný riaditeľ Centra pre štúdium európskej politiky Karel Lannoo. Lannoo je členom veľkého bruselského tímu ekonómov a analytikov, ktorý sa prezýva aj "think tank".

-Aké pozitíva aktuálne prináša eurozóna?-

Pozitívne je, že aj keď sa o tom donedávna nediskutovalo, na stole šéfov vlád je zaujímavý dokument, ktorý sa zaoberá rozsiahlejším súborom indikátorov. Tie by mali zlepšiť hospodársku politiku v eurozóne a nezaoberať sa iba čiastkovými témami ako verejné financie alebo Pakt stability a rastu EÚ, ale zamerajú sa na širšiu oblasť kritérií. Ide napríklad o mzdové náklady, konkurencieschopnosť v oblasti vzdelávania, daňový systém či priemerný vek odchodu do dôchodku. Prinajmenšom sa nezameriavame príliš iba na oblasti riadenia ekonomiky, ale na širšie súvislosti, nie výhradne na verejné financie.

-A naopak? Aká je negatívna stránka týchto aktivít?-

Samozrejme, sú tu aj negatíva, všetci majú aktuálne pochybnosti o budúcnosti menovej únie, ktoré sa objavili pred rokom s prehlbovaním hospodárskej krízy. Za ostatný mesiac sa situácia dostala sčasti pod kontrolu, avšak nič ešte stále nie je isté. Tlak trhov musí však aj naďalej pokračovať, aby sa riadenie verejných financií udržalo pod kontrolou.

Z môjho pohľadu ide však skôr o pozitívum ako negatívum, pretože situácia, ktorá nastala, bola pre mnohé vlády budíčkom. Vlády si museli uvedomiť, že na trhoch nie sú automatické procesy, ktoré by im umožňovali zväčšovať verejný dlh za každých okolností. V súčasnosti sú už podmienky stanovené a napríklad Grécko nemôže dostať úver za menší ako 10-% úrok, kým úrok Nemecka sa pohybuje medzi 3 až 4 %.

A práve toto je to, čo si musia štáty uvedomiť, že podmienky, ktoré platili v minulosti, sa už nikdy nevrátia. V minulosti sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Gréckom a Nemeckom pohyboval iba v rozmedzí 10 až 20 bázických bodov, v súčasnosti tento rozdiel narástol na niekoľko percentuálnych bodov, pričom všetko bude závisieť napríklad od zdravia verejných financií.

-V súčasnosti sa veľa diskutuje o harmonizácii. Na stole je aj spoločný návrh Nemecka a Francúzska, ktorý hovorí o naviazaní veku odchodu do dôchodku na demografický vývoj v krajine či o zjednotení daňových základov. Aké ekonomické riziko plynie z navrhovanej harmonizácie?-

Rizikom je, že harmonizácia môže zájsť príliš ďaleko, až tak, že nebudeme mať správnu rovnováhu medzi centrom a kompetenciami federácie. Ak dochádza k príliš veľkej harmonizácii, môžeme skončiť skôr ako precentralizovaná ekonomika než ako ekonomika so silnou konkurencieschopnosťou medzi štátmi a federáciou, ktoré majú byť vzájomne komplementárne. V prípade, ak sa budeme snažiť scentralizovať niektoré právomoci, môžeme stratiť niektoré komparatívne výhody.

Je veľmi ťažké povedať, kde sú hranice harmonizácie, je to rozdielne od prípadu k prípadu. Ja toto smerovanie vítam, pretože je logickým dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie zo septembra minulého roka. Na európskej úrovni sa aktuálne musí prediskutovať spôsob, akým dospejeme k prijateľnejšiemu systému riadenia ekonomiky, ktorý by mal zabezpečiť, aby niektoré krajiny neprofitovali zo schopnosti iných dostať sa z ekonomických problémov.

-Ako teda vnímate postoj Slovenska, ktoré s výraznou harmonizáciou nesúhlasí, tiež odmietlo prispieť na pôžičku pre Grécko či tlačí na stanovenie pravidiel pre bankrot štátov?-

Do značnej miery rozumiem postoju Slovenska. Slovensko je oveľa chudobnejšie ako Grécko, avšak na druhej strane je súčasťou eurozóny a sú to iba členovia, ktorí do tohto projektu prispievajú. Rozumiem ale vplyvu verejnej mienky, je úplne racionálne mať takýto postoj a taktiež, ak robíte rozhodnutia, musíte načúvať občanom.

Rozumná vec, ktorú zaviedli na Slovensku, je previazanie poslaneckých platov s vývojom deficitu verejných financií. Toto považujem za príklad aj pre iné európske krajiny. Ak si členovia vlády dobre nepočínajú pri spravovaní verejných financií, prečo by si mali zaslúžiť svoje posty?

-Čo by podľa vás mohol Slovensku priniesť Nemeckom a Francúzskom navrhovaný balík harmonizačných opatrení?-

Myslím si, že Slovensko je skôr skeptické voči záchranným balíkom. Taktiež môže byť skeptické, keď bude posudzovať tieto návrhy, môže si povedať – toto prinesie viac harmonizácie, ktorú nechceme, napríklad v oblasti daní, a tiež tento zámer môže viac posilniť centralizáciu hospodárskej politiky, o ktorej sme ako krajina dokázali, že je lepšie ju ponechať na lokálnej úrovni.

Slovensko tak bude tieto kroky vnímať ako sústreďovanie moci v rukách Bruselu, myslím si.

-Ktoré ďalšie krajiny by sa mohli negatívne postaviť k tomuto balíku?-

Krajinám ako Írsko, novým členom eurozóny ako Cypru, Malte alebo Estónsku, teda všetko malým štátom by sa tieto opatrenia nemuseli páčiť. Írsko však nebude krajina, ktorá sa môže príliš ozývať, pretože každý vie, že ho vybudovala Európska únia. Ostatné krajiny môžu zareagovať – nám sa to veľmi nepáči, zachádza to príliš ďaleko.

Taktiež v krajine, akou je Belgicko, nie je príliš vítaná myšlienka zrušenia automatickej indexácie mzdy či naviazania veku odchodu do dôchodku na demografické ukazovatele, avšak je podľa mňa viac ako zrejmé, že tieto otázky nevyrieši Belgicko či iné krajiny samy. Potrebujeme veľmi silný vonkajší tlak na vyriešenie týchto otázok, inak sa nikdy nedohodneme na zrušení automatickej indexácie alebo zvýšení dôchodkového veku. To isté platí napríklad aj pre Francúzsko.

-Ako teda hodnotíte prínos nových členov pre eurozónu? Slovenska, Slovinska, Malty, Cypru či Estónska.-

Vo všeobecnosti by som povedal, že určite v prípade Slovenska, Slovinska a Estónska ide o pozitívum, pretože sú to krajiny, ktoré počas krátkeho obdobia prešli veľkými štrukturálnymi reformami a ktorým sa extrémne dobre darí, keď berieme do úvahy maastrichské kritériá. Títo členovia patria medzi krajiny s najvyšším hospodárskym rastom v eurozóne.

-Myslíte, že by mala eurozóna akceptovať nových členov v súčasnej situácii? Aký by to malo na ňu dosah?-

Na túto otázku je ťažké odpovedať, avšak na druhej strane sme boli tento týždeň svedkami delegácie z Islandu na čele s ministrom pre ekonomické otázky (delegácia bola rokovať s EÚ v Bruseli, pozn. TASR). Island sa chce totiž čo najskôr stať členom eurozóny, pretože je príliš malou krajinou na to, aby dokázala brániť stabilitu svojej meny.

Bolo by to však dobré aj pre eurozónu?-

Jedným z pohľadov môže byť aj ten, že ak sme schopní sa rozširovať, zväčšovať eurozónu, tak to znamená, že pravdepodobne niektorí môžu vidieť v eurozóne problém, avšak iní tento názor nezdieľajú. Tí druhí prejavujú potrebu menovej stability a väčšej zóny.

-Ako bude podľa vás vyzerať eurozóna za desať až dvadsať rokov?-

Na túto otázku je zložité odpovedať, všetko bude závisieť od toho, ako zvládneme tento a nadchádzajúci rok, či eurozóna prežije. Dúfam, že členské krajiny prekonajú vzájomnú nejednotnosť a uvedomia si, že ak nebudú postupovať spoločne, tak všetky budú samostatne chudobnejšie. Pravdepodobne pri spoločnom postupe budú krajiny úspešnejšie ako samostatne, ide tak o klasický prípad toho, čomu hovoríme dilema väzňa. Z väzenia sa dostane väzeň ľahšie, ak koná spoločne so svojimi spoluväzňami, ako keď si povie, že im neprezradí svoje plány a vzájomne si nepomôžu.

-Ako teda vidíte budúcnosť eura, nie je aktuálne na hranici absolútnej harmonizácie alebo rozpadu?-

Rozpad eurozóny by bol príliš nákladný a pravdepodobne by nebol v nikoho záujme, prípadne iba v záujme malej skupiny, no určite nie väčšiny populácie.

-Na Slovensku sa však silno ozývali hlasy, ktoré volali po pláne B, po vypracovaní pravidiel pre návrat k vlastnej mene. Ako sa na takýto plán B pozeráte?-

Nie je plán rozpadu eurozóny, únia by mala, dúfajme, stanoviť pravidlá, že v prípade, ak krajiny nebudú rešpektovať stanovené kritériá, tak môžu byť vylúčené z eurozóny, avšak toto sa musí diať podľa stanovených pravidiel, nie chaoticky.

Oficiálne sa to v dokumentoch nenachádza, no je to medzi riadkami. Ak máme stabilizačný krízový mechanizmus, máme aj podmienky, a ak ich krajina nemôže splniť, čo sa stane? Štát si tak môže požičať z krízového fondu na základe jasne stanovených kritérií, avšak, ak ich nedokáže splniť, je vonku.

-Bude teda nútený vystúpiť?-

Samozrejme, čo iné mu potom zostáva? Nič.

Rozhovor s Karlom Lannoo je súčasťou nového multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobnosti slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

emu bub lom

REKLAMA

REKLAMA