K. LANNOO: Plán pre rozpad eurozóny neexistuje, pravidlá pre vylúčenie však budú

Bratislava 20. februára (TASR) – Plán pre rozpad eurozóny neexistuje, od roku 2013 by však mal existovať mechanizmus na vylúčenie krajiny z tohto zoskupenia. Práve od toho roku má začať fungovať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) s novými, prísnejšími pravidlami. Pre TASR to konštatoval výkonný riaditeľ Centra pre štúdium európskej politiky so sídlom v Bruseli Karel Lannoo.

"Únia by mala, dúfajme, stanoviť pravidlá, že v prípade, ak krajiny nedokážu rešpektovať stanovené kritériá, môžu byť vylúčené z eurozóny. Avšak toto sa musí diať podľa stanovených pravidiel, nie chaoticky," podotkol Lannoo. Po "pláne B" volal nedávno aj slovenský predseda parlamentu Richard Sulík (SaS).

Ako dodal Lannoo, oficiálne sa táto možnosť v dokumentoch neuvádza, treba však čítať medzi riadkami. "Ak máme stabilizačný krízový mechanizmus, máme stanovené aj podmienky, a ak ich krajina nemôže splniť, čo sa stane? Štát si tak môže požičať z krízového fondu na základe jasne stanovených kritérií, avšak ak ich nedokáže splniť, je vonku," vysvetlil analytik.

Práve ESM by mal byť druhým typom záchranného balíku v eurozóne, a to po eurovale, ktorý nemá v sebe zabudované automatické kritériá čerpania. V novom systému by už tieto pravidlá mali byť zavedené. Prvým krokom, ktorý ukázal, že únia ich stanovenie myslí vážne, bolo zavedenie posudzovania národných rozpočtov Európskou komisiou ešte pred ich definitívnym schválením.

Niektoré členské krajiny však prišli s iniciatívou ešte silnejšej harmonizácie hospodárskych politík v EÚ. "Rizikom je, že harmonizácia môže zájsť príliš ďaleko, až tak, že nebudeme mať správnu rovnováhu medzi centrom a kompetenciami federácie. Ak dochádza k príliš veľkej harmonizácii, môžeme skončiť skôr ako precentralizovaná ekonomika," varoval Lannoo.

Zároveň upozornil, že je zložité určiť jasné hranice harmonizácie, ktoré by úniu už nepoškodzovali. Aj napriek týmto možným negatívnym dôsledkom zjednocovanie pravidiel medzi členskými štátmi víta. "Na európskej úrovni sa aktuálne musí prediskutovať spôsob, akým dospejeme k prijateľnejšiemu systému riadenia ekonomiky, ktorý by mal zabezpečiť, aby niektoré krajiny neprofitovali zo schopnosti iných dostať sa z ekonomických problémov," podčiarkol.

Viaceré krajiny EÚ vrátane Slovenska majú k posilňovaniu harmonizácie výhrady. "Myslím si, že Slovensko je skôr skeptické voči záchranným balíkom. Taktiež môže byť skeptické, keď bude posudzovať tieto návrhy, môže si povedať – toto prinesie viac harmonizácie, ktorú nechceme, napríklad v oblasti daní," priblížil Lannoo.

SR tiež v minulom roku ako chudobnejší člen eurozóny odmietlo poskytnúť záchrannú pôžičku Grécku. Lannoo podľa vlastných slov postoju Slovenska rozumie. "Rozumiem vplyvu verejnej mienky, je úplne racionálne mať takýto postoj a taktiež, ak robíte rozhodnutia, musíte načúvať občanom," pripustil ekonóm.

emu vjo

REKLAMA

REKLAMA