M. DZURINDA: Na jednom človeku nevisí celá krajina

Bratislava 5. júna (TASR) – Ministrovi zahraničných vecí SR Mikulášovi Dzurindovi (SDKÚ-DS) sa nepáči vytváranie predstáv o tom, že by na jednom človeku mala visieť celá krajina. Reagoval tak na to, či zatknutie bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča pomôže rýchlejšiemu vstupu Srbska do Európskej únie. Tá totiž zatknutím Mladiča podmieňovala otvorenie predvstupových rokovaní s Belehradom, ktorý teraz očakáva, že do konca roka získa štatút kandidáta na členstvo v EÚ.

"To, čo im nepochybne pomôže, je principiálny postoj," priblížil pre TASR s tým, že Srbsko ukázalo svoj zmysel pre vládu zákona. Podľa neho aj odovzdanie bývalého generála haagskemu tribunálu OSN zvládli kultivovaným a civilizovaným spôsobom. Za jasné a nespochybniteľné označil výroky najvyšších srbských predstaviteľov na adresu osôb, ktoré s Mladičom pracovali. "Toto si treba všímať. Toto je nesmierne presvedčivé," upozornil Dzurinda. Ako ďalej pokračoval, v tomto prípade ide o postoj srbskej administratívy a politických špičiek. "A tento postoj obstojí pri posudzovaní miery pokroku, ktorý Srbsko robí. Nielen deklaruje, ale aj reálne vykonáva," konštatoval.

Srbský prezident Boris Tadič vyhlásil, že jeho krajina sa chce teraz sústrediť na urýchlenie procesu svojho vstupu do EÚ a na zadržanie bývalého lídra chorvátskych Srbov Gorana Hadžiča. Ten je posledným utečencom, ktorý čelí obvineniam zo strany Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Obžalovaný je z vraždy stoviek chorvátskych civilistov a násilnej deportácie približne 28.000 ľudí počas vojny z rokov 1991 – 1995. Srbské úrady chcú rovnako vypátrať každého, kto nejakým spôsobom napomáhal Mladičovi pri úteku. Podľa Tadiča sa každý, kto ho chránil a poskytol mu útočisko počas jeho 16-ročného ukrývania, musí zodpovedať pred súdom.

Veliteľa bosnianskosrbskej armády počas bosnianskej vojny z rokov 1992 – 1995 zatkli 26. mája v dome jeho bratranca v dedine vo Vojvodine na základe anonymného tipu. ICTY ho v roku 1995 obžaloval z genocídy v súvislosti so 43-mesačným obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou 8000 Moslimov. Mladiča previezli do Holandska 31. mája po tom, čo srbský súd pre vojnové zločiny zamietol odvolanie proti jeho vydaniu haagskemu tribunálu OSN.

Napriek tomu, že prozápadná srbská vláda oznámila, že chce do konca roka získať štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ, Brusel vyzval Belehrad, aby pokračoval s reformou súdnictva. Rovnako má ostro zasahovať proti zločinnosti a korupcii, dodržiavať ľudské práva, zmeniť volebné zákony, upraviť legislatívu pre bezpečné podnikateľské prostredie a v prospech prebiehajúcich rozhovorov s Kosovom. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová ocenila zatknutie Mladiča, avšak podľa nej sú na ich ceste do únie ešte niektoré prekážky.

er gl

REKLAMA

REKLAMA