MFSR: Slovensko by malo mať najneskôr v roku 2015 vyrovnaný rozpočet

Bratislava 15. januára (TASR) – Slovenská vláda chce pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2012, kedy sa má verejný deficit zo súčasných viac ako 6 % dostať opäť pod požadovanú 3-% hranicu, s cieľom dosiahnuť najneskôr v roku 2015 vyrovnaný rozpočet. Takýto krok je totiž základným predpokladom pre vytvorenie podmienok dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií, predovšetkým v kontexte starnutia populácie. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v aktuálnom Programe stability Slovenska na roky 2009 až 2012, určenom Európskej komisii (EK).

V dokumente, ktorý sa momentálne nachádza v pripomienkovom konaní, sa vláda zaväzuje začať konsolidovať verejné financie od roku 2010, až kým nedosiahne ich vyrovnané hospodárenie. Prvým krokom k tomu je zníženie deficitu na hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2012 tak, ako si schválila vlani na jeseň vo viacročnom rozpočte verejnej správy. "V prípade lepšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja sa vláda SR zaväzuje konsolidovať verejné financie rýchlejším tempom," konštatuje v materiáli rezort financií.

Ministerstvo zároveň pripúšťa, že v období od roku 2004 neboli napriek lepšiemu makroekonomickému vývoju a daňovým príjmom v porovnaní s predpokladmi konsolidačné ciele v strednodobom horizonte adekvátne upravované. Vyššie daňové príjmy pri zachovaní pôvodných, v kontexte lepšieho ekonomického vývoja menej ambicióznych cieľov, tak viedli automaticky len k navyšovaniu rozpočtovaných výdavkov.

Súčasná hospodárska kríza, pod ktorej vplyvom sa vlani prehĺbil aj deficit slovenských verejných financií trojnásobne na predpokladaných 6,3 % HDP, vytvára pre krajiny veľkú výzvu v oblasti konsolidácie. Vláda preto podľa MF zvažuje aj zavedenie viacerých fiškálnych pravidiel. Jedným z nich by mohlo byť zavedenie výdavkových stropov a predĺženie obdobia, na ktoré sa viacročný rozpočtový rámec zostavuje.

"Výdavkové stropy by mali pokrývať nielen úroveň štátneho rozpočtu, ale mali by byť stanovené na konsolidovanej agregátnej úrovni s výnimkou hospodárenia samospráv. Zároveň sa predpokladá predĺženie časového obdobia zostavovania viacročných rozpočtov z troch na štyri roky," približuje rezort financií. Nastavené pravidlá by zároveň obsahovali určitú mieru flexibility pre prípadný vznik neočakávaných udalostí alebo negatívnych ekonomických šokov.

Ďalším krokom k záväznejšej forme narábania s verejnými financiami by mohlo byť zavedenie limitu na dlh verejnej správy. "Horný limit na dlh by predstavoval maximálnu možnú výšku dlhu, ktorá by bola špecifikovaná v ústavnom zákone," konštatuje ministerstvo v Programe stability. Toto pravidlo by podľa neho malo slúžiť ako istá forma "záchrannej brzdy", limitujúca všetky ostatné aktivity v oblasti rozpočtu.

V budúcnosti by mali byť tiež skvalitnené štandardy zverejňovania údajov pri tvorbe a plnení rozpočtu, a to vďaka zavedeniu jednotného systému účtovníctva a výkazníctva vo verejnej správe, pričom dôraz by sa kládol na koncept čistého bohatstva. Ministerstvo financií odporúča prijať aj opatrenia orientované na zvýšenie efektívnosti verejnej správy, medzi ktoré patrí reorganizácia ústrednej štátnej správy prostredníctvom rušenia a zlučovania viacerých ministerstiev, vybudovanie spoločného sídla ministerstiev, tzv. Gov City, centrálne verejné obstarávanie, vytvorenie štátnej agentúry pre správu majetku štátu či výraznejšia informatizácia verejnej správy.

vjo

REKLAMA

REKLAMA