Najviac financií v histórii EÚ pôjde na inovácie a výskum

Brusel 19. júla (TASR) – Európska komisárka Máire Geogheganová-Quinnová dnes oznámila, že na naštartovanie inovácií prostredníctvom výskumu sa vyčlení takmer sedem miliárd eur. Podľa jej slov, najväčší finančný príspevok Európskej komisie v histórii, realizovaný prostredníctvom Siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum, by mal priniesť v krátkom čase asi 174.000 nových pracovných miest a v priebehu pätnástich rokov takmer 450.000 nových pracovných miest a rast HDP v hodnote takmer 80 miliárd eur.

"Prinášam dobrú správu pred začatím dovolenkovej sezóny," povedala na stretnutí s novinármi akreditovanými v Bruseli komisárka pre výskum, inovácie a vedu. Ako uviedla, financovanie výskumu z prostriedkov EÚ patrí k najdôležitejším prvkom politickej agendy a stalo sa centrálnym prvkom súdržnej inovačnej stratégie Únia inovácií, ktorú Európa potrebuje, ak má obstáť v konkurencii veľkých, dynamických krajín, ako sú Spojené štáty a Čína.

„Európa dnes znova dokazuje svoje odhodlanie posunúť výskum a inováciu na čelné pozície politickej agendy pre rast a zamestnanosť. Možnosť uchádzať sa o tieto prostriedky v rámci celej EÚ podporí združovanie najlepších výskumníkov a inovátorov a umožní im spoločne reagovať na najväčšie problémy súčasnosti, ako sú zabezpečenie dostatku energie a potravín, zmena klímy a starnutie nášho obyvateľstva," predstavila výhody masívneho investovania do inovatívnych projektov, komisárka Geogheganová-Quinnová. Uviedla, že komisia navrhuje významne zvýšiť financovanie výskumu a inovácií v programe na obdobie po roku 2013 s názvom Horizont 2020.

"Daňovým poplatníkom chcem týmito výzvami, ktoré dnes oznamujeme, ukázať naše odhodlanie získať za každé euro tú najlepšiu pridanú hodnotu,“ povedala komisárka.

Na poznámky novinárov, že viaceré štáty EÚ kvôli finančnej kríze skôr znižujú ako zvyšujú rozpočet pre vývoj a výskum, írska komisárka povedala, že opakovane môže poukázať na príklad Fínska, ktoré sa v 90. rokoch rozhodlo šetriť vo všetkých odboroch, okrem investícií do vedy, vývoja a výskumu, čo dnes z tejto severskej krajiny robí jednu z najkompetitívnejších a najrozvinutejších v celej Európe.

Podľa plánov EK granty udeľované na podporu výskumu pomôžu pri riešení najväčších spoločenských problémov, ktorým čelí Európa a svet. Medzi viac ako 16.000 prijímateľmi tejto podpory budú univerzity, výskumné organizácie a priemyselné odvetvia. Osobitná pozornosť, ako dnes zdôraznila komisárka Geogheganová-Quinnová, sa bude venovať malým a stredným podnikom, pre ktoré sa vyčlenila takmer miliarda eur. Väčšinu „výziev na predloženie návrhov,“ čiže výziev na podávanie žiadostí o finančný príspevok, uverejnia 20. júla.

* *

Význam investícií do vzdelanostnej ekonomiky zdôraznil aj slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorý sa v pondelok v Bruseli zúčastnil zasadania Rady ministrov EÚ pre zahraničné záležitosti. Na otázku novinárov, ako sa Slovensko pripravuje zabojovať o európske peniaze z rozpočtu viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, povedal, že Slovensko tak ako aj v minulosti bude mať záujem na peniazoch, ktoré podporujú vzdelanostnú ekonomiku.

"To, čo viem povedať je dôraz na kohéznu politiku a dôraz na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Rovnako tak ako v minulosti, budeme dbať, aby významný priestor v rozpočte malo vzdelávanie, veda, výskum, inovácie. To, čomu hovoríme vzdelanostná ekonomika," povedal slovenský šéf diplomacie.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) juh

REKLAMA

REKLAMA