P. LOOP: Slovensko patrí medzi priemerných darcov rozvojovej pomoci

Bratislava/Brusel 8. mája (TASR) – Európska únia (EÚ) poskytuje ročne viac ako 50 miliárd eur na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách. Za posledné roky pomohla miliónom obyvateľov Afriky či Ázie dostať sa k pitnej vode, deťom do školských tried. Na tejto pomoci sa aktívne podieľa aj Slovensko, ktoré ako donor patrí medzi priemer nových členských štátov únie. Ako v rozhovore pre TASR zdôrazňuje šéf komunikácie európskeho Úradu pre spoluprácu EuropeAid Philippe Loop, dúfa, že kríza neodradí členské štáty únie v poskytovaní pomoci pre tých najchudobnejších a najslabších.

– Aký objem rozvojovej pomoci poskytla Európska únia v minulom roku?-

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ, čo znamená 27 členských štátov a inštitúcie EÚ, je únia najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci. V roku 2010 predstavovala 54 % z celkovej celosvetovej oficiálnej pomoci poskytnutej rozvojovým krajinám.

V peňažnom vyjadrení to predstavuje zhruba 54 miliárd eur. Toto zodpovedá záväzku, ktorý si únia dala, aby dosiahla miléniové rozvojové ciele stanovené v New Yorku v roku 2000. Je to impozantná suma, no musíme byť úprimní a povedať, že stále zaostávame za našim plánom.

Cieľom bolo poskytnúť ako pomoc 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2015, prechodný cieľ pre rok 2010 mal byť 0,56 %, no dosahujeme iba 0,43 %. Vo finančnom vyjadrení to znamená, že k úplnému splneniu nášho priebežného cieľa sme mali zabezpečiť dodatočných 14 miliárd eur, teda namiesto 54 miliárd eur sme mali dať 68 miliárd eur. Ide o veľa peňazí a má to rastúci trend, ale aby sme splnili naše záväzky voči rozvojovým krajinám, mali by sme urobiť ešte oveľa viac.

My v Európskej komisii (EK) sme zodpovední za poskytnutie veľkej časti pomoci. Komisia je druhý najväčší donor po Spojených štátoch amerických a Veľkej Británii. V minulom roku sme poskytli približne 12 miliárd eur, čo je približne 20 % z toho, čo dali členské štáty EÚ a komisia spoločne.

-Akým výzvam čelí poskytovanie tejto pomoci v súčasnosti?-

Plány do budúcnosti je vždy ťažké povedať. Pokiaľ ide o EK, vieme, že objem našej podpory je naplánovaný do roku 2013. Takže my vieme, čo dosiahneme, členské štáty sa, samozrejme, rozhodnú v rámci rozpočtového procesu a všetci vieme, že tieto dni sú ťažkou skúškou. Myslím si, že v nadchádzajúcich rokoch bude na stole zaujímavá diskusia týkajúca sa rozvojovej pomoci.

EÚ zverejnila tzv. zelenú knihu, čo je spôsob, ako získať nápady a podnety od zainteresovaných strán o budúcnosti rozvojovej pomoci. Tento proces sa začal v minulom roku a my aktuálne zhromažďujeme všetky pohľady od mimovládnych organizácii, jednotlivých krajín, súkromného sektora s cieľom modernizovať našu rozvojovú politiku. Dúfame, že budeme schopní prísť s konkrétnymi návrhmi na jeseň.

Ďalšou dôležitou otázkou, na ktorej budeme musieť pracovať tento rok, je uistiť sa, že dokážeme urobiť pokrok v efektivite pomoci. V novembri tohto roka sa uskutoční medzinárodná konferencia v Južnej Kórei, kde budeme skúmať pokrok, ktorý sme urobili v oblasti efektivity, teda v zlepšení kvality a vplyvu našej podpory.

Tento rok je tiež rokom zmien. Začiatkom roka sa vytvorila Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá je prvou diplomatickou službou EÚ. Tá bude mať vplyv aj na spôsob, akým definujeme našu stratégiu rozvojovej pomoci, a to aj najnižších úrovniach našich služieb.

-Ktoré krajiny sú najslabšie v poskytovaní podpory? –

Komisia nerada obviňuje, ale zároveň monitoruje pokrok členských štátov v tejto oblasti a zverejňujeme údaje, ktoré sú známe aj verejnosti. Máme niekoľko veľmi dobrých žiakov v Európe – niekoľko členských štátov, ktoré sú už nad 0,7-% cieľom. Tam môžeme nájsť Švédsko, Dánsko, Holandsko a Luxembursko.

Existuje mnoho krajín, ktoré robia významný pokrok v posledných rokoch, tam môžeme zaradiť Belgicko, Veľkú Britániu a do istej miery aj Francúzsko. Máme tiež krajiny, ktoré majú problémy s dosiahnutím rastúceho trendu. Taliansko a Grécko nepatria medzi tie najlepšie.

Slovensko poskytlo pomoc vo výške zhruba 56 miliónov eur, čo znamená, že ste priamo v priemere nových členských štátov. Tie nie sú najhoršie ani najlepšie, sú priemerné. Pre nové členské štáty sme sa dohodli na špecifickom nižšom cieli, ktorý predstavuje 0,43 % z HDP.

-Ako vnímate vplyv krízy na objem poskytnutej rozvojovej pomoci? Sú ešte štáty ochotné dávať na túto oblasť viac peňazí?-

Áno, je pravda, že hospodárska a finančná kríza je pre túto oblasť výzvou, o tom niet pochýb a vidíme rôzne typy reakcií. Po prvé, v septembri 2010 v New Yorku darcovia opätovne potvrdili svoj zámer splniť cieľ 0,7 % z HDP, takže stále sú odhodlaní.

Teraz sme mali možnosť vidieť, že napríklad vo Veľkej Británii, napriek obrovským škrtom v rozpočte, sa rozhodli chrániť rozpočet pre rozvojovú pomoc a opätovne potvrdili, že chcú dosiahnuť 0,7-% cieľ. Takže vidíme, že aj napriek ťažkej rozpočtovej situácii sú členské krajiny, ktoré stále považujú túto oblasť za prioritu. Sú tu však aj iné členské štáty, kde nevidíme, že by sa to dialo podľa tohto scenára.

Mohli by sme sa domnievať, že 0,7 % z HDP nie je veľká suma, keď máte pripraviť svoj rozpočet, ale tiež vieme, že na druhej strane je možný transfer pri zostavovaní rozpočtu obmedzený, limitovaný presunom z jednej kapitoly do inej. Aj keď toto číslo nepredstavuje veľa v percentuálnom vyjadrení, môže to znamenať veľa pri tvorbe rozpočtu.

Je to pre nás v komisii ťažko posúdiť. Intenzívne odporúčame členským krajinám splniť svoj záväzok a dúfame, že vznikne aj tlak medzi štátmi navzájom, teda že tí, ktorí dosahujú svoje ciele, budú podporovať aj ostatných. No bude to ťažké.

-Ako by ste vy osobne presvedčili členské štáty, aby poskytovali väčší objem peňazí na rozvojovú pomoc? Čo to môže týmto krajinám priniesť?-

Toto je tiež niečo, čo závisí od konkrétnej krajiny. Vnímanie pomoci, dôvod, prečo ľudia cítia, že pomoc je dôležitá, môže byť odlišný od jednej krajiny k druhej. Takže pre nás je to otázka, ktorá musí byť riešená na úrovni jednotlivých členských štátov. Zmienil som sa o type diskusií a úvah, ktoré prebiehajú napríklad vo Veľkej Británii. V iných štátoch to však môže byť odlišné. EK nemá právomoc tlačiť na členské štáty, v čom môžeme pomôcť je spraviť transparentné monitorovanie a povzbudzovať štáty dodržať ich záväzky, ale ísť ďalej je už zložité.

-Ako by sme mohli vo všeobecnosti vysvetliť, čo prináša rozvojová pomoc pre jej poskytovateľa?-

Tento problém môžeme vidieť z rôznych uhlov. V Európe máme veľa krajín, ktoré majú koloniálnu minulosť, najmä spomedzi starých členských štátov. Existujú konkrétne historické a ekonomické väzby, ktoré odôvodňujú väčšiu mieru solidarity napríklad voči africkým krajinám. Ale toto je skôr staromódny spôsob pohľadu na rozvojovú pomoc.

V súčasnosti pracujeme a žijeme v globálnom svete a to, čo sa deje v Afrike a Ázii, sa týka nás všetkých. Môžeme to vidieť v oblasti klimatických zmien či bezpečnosti. Chudoba je tiež globálny problém. Myslím, že základná odpoveď je, že musíme uznať, že problém chudoby je celosvetový a že krajiny majú záujem na tom, aby jej miera všade klesla.

Môžete si povedať, že je tu aj ekonomický dôvod, pretože v dlhšom časovom horizonte to môže vytvoriť nové trhy, môžete povedať, že ide o obmedzenie nelegálnej migrácie. Nerovnosti tiež zvyšujú riziko extrémizmu a terorizmu.

-Ako sa dá merať efektivita poskytnutej pomoci?-

Efektivita pomoci je koncept, ktorý vychádza zo základného princípu, že ak chceme odstrániť chudobu, ak chceme urobiť rozhodujúci pokrok na základe miléniových rozvojových cieľov, nepotrebujeme iba priniesť viac peňazí na stôl, ale musíme tiež spolu s rozvojovými krajinami zabezpečiť, aby pomoc prinášala viac výsledkov a mala väčší dopad. To je spoločný záväzok členských štátov, všetkých darcovských krajín a tiež krajín prijímajúcich rozvojovú pomoc.

Zjednodušene povedané, spôsoby merania, ktoré máme v tomto rozvojovom programe, sú opatrenia zamerané na lepšiu koordináciu medzi darcami. Tiež sa uisťujeme, že existuje lepšie vlastníctvo v rozvojových krajinách, že pomoc nie je niečo ako akt veľkorysosti. Darcovia stále viac a viac prichádzajú s pomocou, ktorá môže byť použitá na splnenie priority rozvoja stanovenej samotným partnerom, rozvojovou krajinou.

Identifikovali sme množstvo meradiel, ktoré musia byť naplnené v záujme zvýšenia prínosu našej pomoci, pretože konečným cieľom je ubezpečenie, že peniaze, ktoré dávame do rozvojových krajín, tvoria najväčší možný vplyv v boji proti chudobe.

-Je možné merať efektivitu poskytovanej pomoci?-

Toto je zložité, ale pred niekoľkými rokmi sme prezentovali štúdiu, ktorá sa snaží dokázať, že lepšie koordinovaná pomoc EÚ môže ušetriť 3 až 6 miliárd eur ročne. Ak sa teda pozrieme na náš príspevok v objeme 54 miliárd eur, tak môžeme určite získať 5 % až 10 % lepšou koordináciou pomoci medzi členskými krajinami a EÚ, čo je významný objem.

– Ak krajina poskytne napríklad jeden milión eur, koľko má šancu dostať naspäť? Čo jej to prinesie?-

Tento koncept vrátenia pomoci späť je niečo, čo chceme v rámci efektívnosti poskytovanej pomoci zastaviť. Jedným z opatrení, ktoré boli dohodnuté na fóre k efektívnosti, je tzv. odviazanie pomoci. To znamená, že ak sa krajina rozhodne dať jeden milión eur napríklad na zlepšenie dostupnosti vody v Keni, aby táto krajina nemohla povedať – v poriadku, tu sú peniaze, ale musíte si kúpiť čerpadlá a poradenské služby od nás. Chceme, aby boli otvorené možnosti konkurencie, aby sme sa ubezpečili, že za tie peniaze dostaneme čo najvyššiu hodnotu.

Takže tento koncept poskytnutia jedného milióna s vedomím, že možno 810.000 eur sa vráti späť do krajiny, sa ukázal ako neefektívny. Vedie k drahším nákupom v porovnaní so situáciou, ak by sme mali uvoľnené podmienky pre konkurenciu.

-Čo už dosiahli európske inštitúcie spoločne s členskými krajinami na poli boja proti chudobe?-

To, čo môžeme dosiahnuť našou pomocou, je veľmi ťažko merateľné, napriek tomu dokážeme identifikovať niektoré konkrétne výsledky. Kontrolou časti nášho portfólia aktivít sme schopní potvrdiť, že od roku 2004 sme pomohli 9 miliónom detí dostať sa do základných škôl, trénovali sme veľké množstvo učiteľov, viac ako 700.000 ľudí dostalo lepší výcvik vďaka financovaniu z európskych fondov. Zaočkovali sme viac ako 5 miliónov detí proti osýpkam. Viac ako 4 milióny pôrodov bolo vykonaných za asistencie zdravotného personálu namiesto toho, aby museli matky rodiť samé. Viac ako 31 miliónov ľudí bolo pripojených k pitnej vode. Toto je časť výsledku, ktorý sme dosiahli s našou podporou v rokoch 2004 až 2009. Ide iba o zlomok toho, čo sme dosiahli, pretože toto sú oblasti, ktoré sú ľahko merateľné, kde môžeme výsledky jasne vidieť.

-Existujú projekcie či predpoklady, že pri pravidelnom poskytovaní určitého objemu finančnej pomoci sa dá dosiahnuť stav, kedy už ďalšia pomoc nebude potrebná a boj s chudobou sa skončí?-

Takýto predpoklad či číslo neexistuje, pretože to by znamenalo, že finančná pomoc všetko vyrieši. V čase sa vám môže meniť cenová hladina, môže nastať výrazná zmena cien základných materiálov, ktoré ovplyvňujú ekonomiky, môžete mať vojny. Predpoklady, ktoré musíte urobiť, aby ste mohli niečo takéto kalkulovať, sú v podstate tak naivné, alebo tak ťažko overiteľné, že tieto odhady by boli pravdepodobne nesprávne. Neexistuje žiadna magická formula, ktorá zaručuje koniec chudoby len poskytnutím určitej sumy peňazí, ale je isté, že takáto pomoc je jednou z odpovedí na boj proti chudobe a uistení sa, že všetky rozvojové krajiny môžu byť aktívnou súčasťou svetovej ekonomiky.

Rozhovor s Philippom Loopom je súčasťou nového multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobnosti slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

emu pa

REKLAMA

REKLAMA