Summit EÚ opäť najmä o ekonomických témach, tentokrát však len počas jedného dňa

Brusel 16. júna (TASR) – Bez očakávania výrazne kontroverzných diskusií sa vo štvrtok uskutoční tradičný júnový summit lídrov členských krajín Európskej únie. Slovensko bude na jednodňovom zasadnutí Európskej rady reprezentovať premiér Robert Fico.

Netradične, na rozdiel od zaužívaných scenárov počas regulárneho zasadnutia Európskej rady, budú rokovania zhrnuté do jediného dňa a kompletné závery z neho by mali byť známe už niekoľko hodín po skončení rokovaní.

Stretnutie európskych lídrov sa bude niesť opäť v znamení ekonomických tém, tie si však tentokrát nevyžadujú nutnosť konať známu z nedávnych mimoriadnych zasadnutí.

Pred finálnou fázou sa nachádza "odklepnutie" strednodobej stratégie EÚ pod názvom Európa 2020, ktorej podoba sa počas marcového summitu ešte nestretla s pochopením lídrov. Teraz je však už aj číselné vyjadrenie cieľov v poriadku a neočakáva sa masívny odpor zo strany zoskupení krajín, čo potvrdil aj stály vyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok.

"Slovensko zobralo na vedomie, že v marci nebola dosiahnutá dohoda na dvoch cieľoch – v oblasti vzdelávania a chudoby. Tá problematickejšia bola chudoba, aj preto je cieľ stanovený určením 20 miliónov ľudí, ktorých chce EÚ vytiahnuť z chudoby, ale parciálne čísla sú ponechané na jednotlivé členské štáty," konštatoval Korčok.

Ďalšou témou je hospodárske riadenie. Aktivitu operačnej skupiny na určenie jej konečnej podoby priniesol predchádzajúci mimoraidny summit po iniciatíve predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, jej doterajšie výsledky budú tiež objektom štvrtkových rokovaní.

Odpor vyvoláva v niektorých členských štátoch tzv. európsky semester. Od roku 2011 by mal Brusel dostať možnosť nahliadnuť do hrubého návrhu rozpočtov ešte predtým, než by ich dostali národné parlamenty. Podľa Korčoka však tento krok netreba vnímať ako uzurpáciu moci zo strany EÚ v ďalšej oblasti.

Korčok odmietol stavať Brusel do polohy "strašiaka": "Je nemysliteľné, aby zákon roka, teda rozpočet, schvaľoval niekto iný než jednotlivé parlamenty. Momentálne sa nachádzame v tak závislom a prepojenom ekonomickom prostredí, a vidíme to aj na krízach, ktorým čelíme, že potrebujeme mať vzájomnú zodpovednosť. Rozpočty potrebujú byť vystavené posudzovaniu, aby sa zistilo, či ho má krajina udržateľným spôsobom nastavený. Ak to tak nie je, dopady sa týkajú nielen krajiny, ale celej únie."

Ďalšou významnou kapitolou je dohadovanie sa o sankciách. Mali byplatiť pre tie krajiny, ktoré nedokážu byť rozpočtovo disciplinované. Od roku 2011 by to boli prípady, ktoré by šli proti Bruselu, nepodľahli by politickému tlaku a vydali sa napriek varovaniu svojou cestou.

"Sankcie by sa mali spustiť automatickým spôsobom bez toho, aby bolo o nich potrebné dodatočne rokovať a hlasovať. Slovensko zastáva názor, že by malo nasledovať v konečnej štácii napríklad aj vylúčenie z eurozóny. Sme však napríklad proti tomu, aby sa rušil prístup k štrukturálnym fondom, lebo to sa týka výsostne len určitej skupiny krajín, teda nie je rovnomerný prístup," povedal Korčok.

Summit pripraví aj podklady pre cestu predstaviteľov EÚ do Toronta, kde sa na budúci týždeň uskutoční stretnutie krajín G20. Súčasťou tém je globálna svetová finančná budúcnosť, Európska rada prediskutuje súčasti tejto stratégie, medzi inými uvalenie bankovej dane a donedávna aj dane pre transakcie, druhá položka sa však postupne z rokovacej agendy vytratila. Dôraz skôr bude vo štvrtok na dane pre banky, ktoré sú však široko oponované svetovými ekonomickými lídrami. Finančný obnos z takejto dane by mal vytvoriť akýsi rezervný fond, využiteľný v prípade ďalšej bankovej krízy.

"Dôležité je, aby sa tento nástroj uplatnil na globálnej úrovni. V opačnom prípade by to znamenalo zásah do konkurencieschopnosti inštitúcií, teda by boli oslabené oproti tým, pre ktoré by tieto pravidlá neplatili," naznačil Korčok neakceptovateľnosť tohto opatrenia v prípade, že by sa vzťahovalo len na banky, ktoré pôsobia v EÚ.

V zahraničnopolitických otázkach bude hrať prím Irán. Na báze úvah z minulotýždňovej Rady EÚ pre zahraničné vzťahy sa Európska únia vážne pohráva s myšlienkou uvalenia vlastných sankcií na islamskú republiku, teda iných, než aké prijala nedávno Bezpečnostná rada OSN.

Skupina premiérov a hláv štátov by mala prijať aj dve formálne, ale o to významnejšie rozhodnutia. Prvým je prijatie Estónska do eurozóny. Pobaltská krajina sa stane v poradí 17. krajinou, ktorá si adoptuje za svoju menu euro od 1. januára 2011. Druhým je rozbehnutie prístupových rokovaní s ďalšou severskou krajinou – Islandom. Ten sa môže stať najsevernejším, najzápadnejším, ale i najmenej ľudnatým členským štátom Európskej únie.

Pokojnú atmosféru za rokovacím stolom by mohla narušiť podľa informačných únikov z Bruselu náhla potreba riešenia ekonomickej situácie Španielska. Momentálne predsedajúcej krajine celej únie údajne hrozí "grécka cesta" a v blízkej budúcnosti bude potrebovať finančnú výpomoc od únie, túto informáciu však oficiálni predstavitelia EÚ vytrvalo popierajú.

UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukové záznamy.

(spravodajca TASR Silvester Balog) hy

REKLAMA

REKLAMA