The Economist: Nastal čas, aby problémové štáty reštrukturalizovali dlhy

Londýn 15. januára (TASR) – Počas vianočných sviatkov sa Európanom podarilo na chvíľu si od dlhovej krízy oddýchnuť. Teraz však čelia ďalšej nepríjemnej realite. Výnosy štátnych dlhopisov totiž na začiatku roka vzrástli ešte väčšiemu počtu štátov než predtým. Portugalsko síce predalo 12. januára štátne dlhopisy za nižší výnos, tento stav ale dlho trvať nebude. Navyše, zvýšili sa výnosy Belgicka v obave investorov z vysokého dlhu a pokračovania politickej krízy. Španielsko sa zatiaľ relatívne drží. Uviedol to britský ekonomický týždenník The Economist.

Tento zmätok vedie k deprimujúcemu záveru: Stratégia podpory eura cez záchranný mechanizmus, ktorého cieľom bolo upokojiť finančné trhy a vytvoriť ochrannú stenu medzi periférnymi štátmi a jadrom eurozóny, neuspela. Nervozita investorov neklesá, naopak rastie a kríza sa šíri ďalej. Plán A, ktorý počíta s odkladom reštrukturalizácie problematických krajín, za pokus síce stál (vytvoril čas na ďalšie kroky), ale už nefunguje.

Reštrukturalizácia (riadený bankrot) je dnes omnoho prijateľnejšia než pred rokom a navyše je pre každého určite lacnejším variantom, než bude o niekoľko rokov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k plánu B, tvrdí The Economist.

Štáty si skomplikovali situáciu už na začiatku, teda v čase, keď v máji 2010 zachraňovali Grécko. Európski politici na jednej strane vytvorili záchranný systém úverov, aby zabránili bezprostrednému bankrotu krajiny v problémoch, no zároveň dávali najavo, že v strednodobom horizonte by nesolventné štáty mali svoj dlh reštrukturalizovať. Pri neistote, ktorý zo štátov takto nakoniec skončí, investori znervózneli a náklady krajín na riadenie dlhu išli hore.

Najvhodnejším spôsobom, ako tieto rozpory vyriešiť, je reštrukturalizovať dlh očividne nesolventných krajín teraz. Vychádzajúc z vlastných výpočtov The Economist vytvoril skupinu, do ktorej by mali patriť Grécko a pravdepodobne aj Portugalsko a Írsko. Španielsko má síce nemalé problémy, ale aj pri veľkej záchrannej akcii bankového sektora by malo byť schopné udržať si verejný dlh na prijateľnej úrovni.

Taliansko a Belgicko majú tiež vysoký štátny dlh, ale zároveň aj vysoký objem úspor v bankách a nie také mohutné rozpočtové deficity. Za týchto okolností je tu teda reálna šanca, že pri vhodnom postupe sa prípadná reštrukturalizácia v eurozóne obmedzí na tri menšie periférne ekonomiky.

Prijatie čo najrýchlejších krokov je podľa The Economist najvhodnejším riešením. Aj po záchranných balíčkoch je totiž záťaž pre problematické krajiny enormná. Predpokladá sa, že dlh Grécka dosiahne do roku 2014 asi 165 % hrubého domáceho produktu (HDP) a aj Írsko bude roky zápasiť so splácaním záchranného úveru, aby vyplatilo držiteľov dlhopisov ich problematických bánk. Po určitom čase sa krajina dostane do bodu, keď politici už nebudú schopní presvedčiť obyvateľstvo, aby si ďalej uťahovalo opasky kvôli vyplácaniu cudzincov.

Ak európski lídri budú ďalej trvať na pláne A, dlhová kríza sa bude prehlbovať. Ak sa rozhodnú pre reštrukturalizáciu, ktorá je nakoniec aj tak nevyhnutná, majú šancu krajiny z krízy dostať. Plán B si bude vyžadovať obratný technický manažment a politickú odvahu. Vďaka znalostiam (pri riešení problémov) nastupujúcich trhov Medzinárodný menový fond (MMF) môže poskytnúť časť z toho prvého. Je na európskych politikoch, aby našli aj to druhé.

12 dan gl

REKLAMA

REKLAMA