WSJ: Záťažové testy európskych bánk umelo minimalizovali riziká

Londýn 7. septembra (TASR) - Nedávne záťažové testy veľkých európskych bánk neuviedli skutočný objem dlhopisov rizikových krajín eurozóny, ktoré majú preverované finančné inštitúty vo svojich portfóliách, tvrdí analýza amerického denníka Wall Street Journal (WSJ). Súčasťou testov malo byť zverejnenie, koľko dlhopisov európskych vlád vlastní 91 najväčších bánk EÚ. Regulačné orgány tvrdili, že ...

Londýn 7. septembra (TASR) – Nedávne záťažové testy veľkých európskych bánk neuviedli skutočný objem dlhopisov rizikových krajín eurozóny, ktoré majú preverované finančné inštitúty vo svojich portfóliách, tvrdí analýza amerického denníka Wall Street Journal (WSJ).

Súčasťou testov malo byť zverejnenie, koľko dlhopisov európskych vlád vlastní 91 najväčších bánk EÚ. Regulačné orgány tvrdili, že uvedené údaje zodpovedajú stavu k 31. marcu 2010.

V čase zverejnenia výsledkov záťažových testov obavy z toho, koľko majú európske banky vo svojich portfóliách rizikových dlhopisov, zvyšovali strach o zdravie bankového sektora únie. Publikácia týchto údajov mala byť jedným z najväčších pozitív záťažových testov, ktoré boli široko kritizované ako vo všeobecnosti príliš mierne.

Preverovanie toho, čo v testoch odhalili jednotlivé banky, však podľa WSJ ukázalo, že niektoré finančné inštitúty neposkytli úplné informácie o rizikových dlhopisoch, ktoré majú vo svojom portfóliu. Niektoré banky podľa WSJ vylúčili niektoré dlhopisy a mnohé znížili hodnotu dlhopisov, ktoré držia z dôvodu krátkych pozícií. Tieto fakty nezverejnili v čase publikácie výsledkov testov ani regulačné úrady, ani väčšina bánk.

Vzhľadom na limitovaný charakter údajov, ktoré v rámci záťažových testov zverejnili banky, nie je možné zistiť počet finančných inštitútov, ktoré znížili hodnotu rizikových dlhopisoch vo svojom portfóliu, ani vplyv takejto praxe na celkové výsledky.

Niektoré banky, ako napríklad Barclays and Crédit Agricole, výrazne znížili skutočnú celkovú hodnotu rizikových dlhopisov vo svojich portfóliách, tvrdia zdroje z finančného sektora. A na dovŕšenie nejasností výsledky iných medzinárodných prieskumov a vlastné finančné správy bánk udávajú často výrazne odlišné čísla.

Napríklad v prípade angažovanosti francúzskych finančných inštitútov Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej správe z 31. marca uviedla, že francúzske banky majú vo svojich portfóliách španielske vládne dlhopisy v celkovej hodnote 34,7 miliardy eur, pričom výsledky záťažových testov tvrdia, že je to len 6,6 miliardy eur. Údaj BIS hovorí o všetkých francúzskych bankách, pričom záťažové testy započítali portfóliá 4 najväčších francúzskych bánk, na ktoré pripadá 80 % aktív francúzskeho bankového sektora. V prípade gréckych dlhopisov BIS hovorí o 20 miliardách eur a záťažové testy o 11,6 miliardy eur a v prípade portugalských dlhopisov BIS tvrdí, že francúzske banky ich vlastnia za 15,1 miliardy eur, a testy, že je to len 4,9 miliardy eur.

To podkopáva hlavný cieľ záťažových testov, ktorým bolo presvedčiť investorov a bankárov po celom svete o tom, že európsky finančný systém je zdravý. Podľa bankového analytika UBS Alastaira Ryana “určite to neprispeje” k dôveryhodnosti testov. Cieľom umelého zníženia hodnoty rizikových dlhopisov v portfóliách bánk bola “jediná vec, ktorú chceli regulátori dosiahnuť: presvedčiť vás, že žiaden problém neexistuje”.

Predstavitelia niektorých bánk uviedli, že len sledovali pokyny Výboru európskych bankových dohľadov (CEBS), ktorý koordinoval testy. Hovorkyňa CEBS sa k tomu odmietla vyjadriť.

Výsledky záťažových testov boli pozitívne, neprešlo nimi len 7 bánk. Podľa testov im chýba kapitál vo výške 3,5 miliardy eur. Obavy však opäť rastú, keďže vysoko zadlžené krajiny, ako Írsko a Grécko, sa naďalej nachádzajú v kríze. Jedným z varovných signálov je zdražovanie poistení proti platobnej neschopnosti bánk a vlád krajín, ako sú Portugalsko, Írsko, Grécko a Taliansko. Tieto poistenia, teda swapy úverového zlyhania (CDS), sa nachádzajú na vyšších úrovniach, než boli pred zverejnením výsledkov testov.

Po zverejnení analýzy WSJ začalo euro oslabovať. Spoločná európska mena dnes stratila voči doláru 1 % a na poludnie sa obchodovala pri kurze 1,2750 USD/EUR. Kurz eura predtým oslabil až na 1,2737 USD/EUR. Pre porovnanie počas pondelka (6.9.) vyskočil až na 3-týždňové maximum 1,2920 USD/EUR.

Nepriaznivý vplyv na euro mala aj správa Zväzu nemeckých bánk, v ktorej sa tvrdí, že 10 najväčších bánk krajiny bude potrebovať dodatočný kapitál vo výške 105 miliárd eur podľa sprísnených kapitálových požiadaviek známych pod názvom Basel III, ktoré majú zabrániť vzniku finančných kríz v budúcnosti.

Informoval o tom Wall Street Journal.

12 20 lom pop

REKLAMA

REKLAMA