Zapatero: Lisabonskou zmluvou sa začína pre EÚ nová etapa (2)

Madrid 8. januára (TASR) – Začiatok novej etapy znamená pre Európsku úniu Lisabonská zmluva, ktorá má úniu posilniť. Uviedol to dnes v Madride španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero po rokovaní s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom. Touto schôdzkou sa oficiálne začal pracovný program polročného španielskeho predsedníctva.

Po prebratí predsedníctva sa v prvých dňoch stretáva celá EK s vládou krajiny šéfujúcej v danom polroku Európskej únii. Tento raz sa však takáto schôdzka uskutoční až vo februári.

Príčinou je skutočnosť, že EK v terajšom zložení už len dosluhuje, zatiaľ čo noví komisári ešte nie sú oficiálne vymenovaní. Stane sa tak až po tom, ako sa podrobia vypočutiu v Európskom parlamente a ten následne rozhodne, či komisiu v navrhovanom zložení schváli. O novej EK bude EP hlasovať koncom mesiaca, takže v poradí druhý Barrosov tím sa ujme funkcie začiatkom februára.

Na dnešnej madridskej schôdzke sa však zúčastnil po prvý raz nový európsky "prezident". Španielsko je totiž prvou krajinou, ktorá bude pol roka šéfovať EÚ od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Nový dokument zavádza vo fungovaní EÚ viaceré zmeny. Zatiaľ čo doteraz bol šéfom Európskej rady premiér predsedníckej krajiny a minister zahraničných vecí riadil zasadnutia šéfov diplomacií krajín EÚ, na základe Lisabonskej zmluvy preberajú tieto úlohy novozvolení európski predstavitelia. Namiesto španielskeho premiéra tak bude summitom EÚ predsedať Van Rompuy, zvolený na 2,5 roka, a zasadnutia ministrov zahraničných vecí povedie nová vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová.

Podľa dnešných slov Van Rompuya znamená začiatok španielskeho predsedníctva zároveň začiatok veľmi úzkej spolupráce medzi ním, predsedom EK a predstaviteľom predsedníckej krajiny. Neočakáva pritom, že nový systém bude problémom z hľadiska rozdelenia kompetencií, pretože každý z nich má svoju úlohu a fungovať sa bude na základe koordinovanej spolupráce.

"Svet je oveľa zložitejší než to, kto zdvihne telefón, keď Európe niekto zavolá. Nežijeme v diktatúre, ale v demokracii a rovnako ani v jednotlivých krajinách to nie je jediný človek, kto rozhoduje," uviedol Van Rompuy.

Zapatero si však myslí, že v prípade "hovoru s Európou" by mal telefón zvoniť Van Rompuyovi, pretože "na to sme zriadili tento post".

Len fungovanie bok po boku môže podľa Barrosa priniesť výsledky, ktoré občania očakávajú. Za absolútnu prioritu pre nadchádzajúce mesiace považuje šéf EK obnovu ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest.

Hospodárska kríza bude spolu s otázkou klimatických zmien takisto na programe mimoriadneho summitu EÚ, ktorý zvolal Van Rompuy na 11. februára. Európsky "prezident" si od stretnutia európskych lídrov sľubuje hĺbkovú debatu o novej ekonomickej stratégii na obdobie do roku 2020. Na tieto rokovania následne nadviaže jarný summit EÚ, kde Van Rompuy očakáva "štruktúrovanejšiu debatu".

"Chceme spolu reagovať na výzvy, ktorým čelíme, vieme, kde sú nedostatky a problémy… Musí ísť o kolektívnu snahu," zdôraznil Van Rompuy.

Európa podľa jeho slov potrebuje nevyhnutne ekonomickú reformu, pretože nemôže fungovať tak ako doteraz a nemôže si dovoliť luxus platiť doterajší sociálny model s aktuálnym nízkym rastom. EÚ má teraz príležitosť na realizáciu reforiem, ktoré majú podporiť rast.

"V mnohých krajinách je teraz tento pocit urgentnosti oveľa silnejší než pred piatimi rokmi," pripomenul Van Rompuy.

Stály predseda Európskej rady si myslí, že v boji proti klimatickým zmenám musí byť EÚ aj naďalej vedúcou silou. Hoci decembrová kodanská konferencia o klimatických zmenách priniesla nedostatočné výsledky, čo vyvolalo veľkú kritiku, je Van Rompuy presvedčený, že bez angažovanosti EÚ by boli tieto výsledky ešte menšie.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar

REKLAMA

REKLAMA