ZS. SIMON: Európsky recesný trend vo včelárstve hrozbou pre Slovensko nie je

Brusel 17. mája (TASR) – Členské štáty Európskej únie nenašli zatiaľ spoločnú reč v potrebe jednotnej reprezentácie navonok v oblasti lesníctva. Trojica členských krajín na dnešnom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov nevidí podstatu takéhoto konania a postavila sa proti takýmto plánom. Ministri dnes okrem toho podporili aj iniciatívu Európskej komisie, ktorá sa snaží riešiť alarmujúcu situáciu vo včelárstve únie ako celku.

Únia by sa mala prezentovať jedným hlasom na ministerskej konferencii Forest Europe (14.-16. jún, Oslo), kde sa bude rozhodovať o prijatí záväzných cieľov do budúcnosti pre sektor lesníctva v európskych krajinách. Súčasťou medzivládneho zoskupenia je 46 európskych krajín – okrem členských krajín EÚ aj Rusko, Ukrajina, Nórsko, Turecko a ďalší. "Predsedníctvo sa snaží zabezpečiť jednotný prístup. Bolo by lepšie zabezpečiť politiku spoločne v rámci EÚ. Sú však tri krajiny, ktoré s tým majú vážny problém," referoval o dianí na ministerskom stretnutí v Bruseli slovenský šéf rezortu pôdohospodárstva Zsolt Simon. Trio Británia, Holandsko, Švédsko, ktoré nesúhlasí s prechodom ďalších kompetencií principiálne, nevidí dôvod, prečo by sa prístupy v lesníckej politike mali zjednocovať, preto odmieta celý koncept.

"Aj v rámci WTO sme sa dokázali zjednotiť, pri vyjednávaniach vystupujeme jedným hlasom. My sme presvedčení, že ak chceme mať zdravú Európu a čistý vzduch, musíme viesť aj jednotnú lesnícku politiku. Tá totiž vplýva na klímu, schopnosť lesov zadržiavať vodu aj na ďalšie funkcie lesov," argumentoval Simon.

"Ku kvalifikovanej väčšine sme sa dopracovali, no chýba konečný principiálny konsenzus vo veci," konštatoval po rokovaniach Simonov kolega Sándor Fazekas, ktorý za maďarské predsedníctvo rokovania viedol.

Ďalšou dôležitou témou bola budúcnosť včelárstva a včiel v rámci Európskej únie. Členské štáty podporili iniciatívu Európskej komisie, ktorá sa snaží brzdiť recesný trend v tomto sektore poľnohospodárstva. "Opeľovacia činnosť včiel je nezastupiteľná. V mnohých členských krajinách spôsobujú problémy ochorenia i úhyny včelstiev, včelárstvo je na ústupe a preto sa aj znižuje potenciál opeľovania poľnohospodárskych kultúr," načrtol úniový problém Simon, podľa neho sa však tieto problémy Slovenska až tak nedotýkajú. Na Slovensku bolo v roku 2009 aktívnych spolu 14.699 včelárov, ktorí sa starali o viac než 235.000 včelstiev, čo je medziročný nárast v oboch prípadoch, no v dlhodobom meradle ide o pokles. V roku 1999 bol ešte počet včelárov na úrovni takmer 20.000, v roku 1989 skoro 39.000. "Na Slovensku máme schválený program na chov a rozvoj včelárstva a u nás doma nemáme až taký problém, pretože počty včelstiev na Slovensku narastajú. Ťažkosti majú skôr iné krajiny," dodal Simon.

Dôvodom pre iniciatívu komisie bola aj skutočnosť, že celosvetovo sa prehlbuje fenomén tzv. záhadného úmrtia včiel a dostatočné vedecké vysvetlenie na túto skutočnosť zatiaľ experti nenašli. Príčiny záhadného úhynu rojov včiel má podľa zámeru EK skúmať vo Francúzsku referenčné laboratórium pre zdravotný stav včiel, ktoré odštartovalo svoju činnosť v apríli tohto roku.

"Inštitúcia zbiera základné údaje, aby sa mohla vytvoriť stratégia. Údaje za Slovensko cez včelárske organizácie a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu vieme bez akýchkoľvek problémov poskytnúť, nebude to pre nás predstavovať nijakú mimoriadnu záťaž, iba vyplnenie formulárov a dodanie základných dát," podčiarkol Simon.

Včely a iní opeľovači rastlín prinášajú ročne európskemu poľnohospodárstvu úžitok okolo 22 miliárd eur. Po hovädzom dobytku a ošípaných sú včely odborníkmi pokladané za tretie najdôležitejšie úžitkové živočíchy.

(spravodajca TASR Silvester Balog) pa

REKLAMA

REKLAMA