EÚ a Grécko: Zmena optiky a Odyseova cesta

Situácia Grécka by sa ešte zhoršila, ak by svoj dlh nesplatilo, ba dokonca opustilo eurozónu, píšu vedúci predstavitelia Inštitútu Jacquesa Delorsa.

Rokovania medzi Gréckom a EÚ už mnoho mesiacov vytvárajú obrovské napätie a nedôveru, ktoré príchodom Syrizy k moci a s blížiacim sa referendom, ktoré sa má konať 5.júla, dosiahli kritickú úroveň. Tieto rokovania a referendum vyvolávajú politické pózy a taktické hry, ktoré sa dajú pochopiť ak sa vžijeme do zmýšľania dotknutých hráčov, ale nad ktoré by sa mali preniesť, ak vezmú do úvahy, o čo v tejto hre bojuje nielen Grécko ale aj Európa. Nasaďme si správne okuliare, aby sme mohli určiť tú správnu diagnózu.

Grécko sa nachádza v dramatickej situácii, ktorá by sa ešte zhoršila, ak by svoj dlh nesplatilo, ba dokonca opustilo eurozónu.

Za týchto okolností, ak sa Grécko chce dostať zo súčasnej krízy, je predovšetkým potrebné, aby samo začalo nazerať na vec iným pohľadom: vyžaduje si to prejav jasnej vôle skoncovať s Gréckom, aké sme posledných 40 rokov poznali a odolať pokušeniu pripisovať hlavnú zodpovednosť za problémy Grécka vonkajším okolnostiam. Takisto je nevyhnuté, aby si grécka vláda uvedomila, že demokratická legitimita, ktorej je nositeľom, nemôže na základe svojej podstaty mať prednosť pred legitimitou, ktorú zosobňujú jej európski partneri. Len pri dodržaní týchto dvoch podmienok grécke orgány môžu prijímať a následne plniť dôveryhodné záväzky založené na programe, ktorý vypracujú v spolupráci so svojimi partnermi. Rozumieme obavám a netrpezlivosti týchto partnerov, ktorých už nebaví plytvať pomocou a liať ju do bezodnej a beztvarej nádrže Danaidiek.

Grécka dráma nie je len národnou záležitosťou; má a bude mať dôsledky na celú Európu, ktorej je Grécko neoddeliteľnou súčasťou, a to nielen z historických, ale aj geografických dôvodov.

Preto by sme sa nemali obmedziť len na kalkuláciu približného rozsahu finančných a ekonomických dôsledkov, ktoré by odchod Grécka z menovej únie predstavoval; musíme sa zamyslieť nad ďalším vývojom Grécka z geopolitickej perspektívy a nazerať naň ako na európsky problém, pretože takým aj zostane. Grécko nemôžeme pozorovať len pod mikroskopom Medzinárodného menového fondu (MMF), ale skôr naň hľadieť ďalekohľadom OSN, to znamená, ako na krajinu ležiacu na Balkáne, ktorého nestabilitu v žiadnom prípade nie je potrebné podporovať v čase, keď na Ukrajine a v Sýrii zúri vojna a keď čelíme hrozbám terorizmu, nezabúdajúc na migračnú krízu.

Ak by sme sa však za každú cenu chceli obmedziť len na finančný uhol pohľadu, je nevyhnutné zdôrazniť, že súčasná kríza gréckej likvidity je dôsledkom krízy platobnej solventnosti, ktorá je príznakom ďalších oveľa hlbších ťažkostí súvisiacich so slabou ekonomikou a štátom, ktoré je potrebné prebudovať vo všetkých ohľadoch na základe hlbokých reforiem štátnej správy, súdnictva, vzdelávacích a daňových inštitúcií atď.

Je úlohou EÚ, aby sa naplno zúčastnila tejto rekonštrukcie a poskytla Grécku komplexný, trojbodový plán. Na jednej strane, primeranú finančnú pomoc, ktorá by Grécku umožnila obnoviť svoju krátkodobú solventnosť. Na druhej strane, mobilizáciu všetkých nástrojov EÚ na opätovné oživenie gréckej ekonomiky (štrukturálne a kohézne fondy, pôžičky z Európskej investičnej banky, Junckerov investičný plán atď.), a tým napomôcť jeho návratu k rastu, ktorý by znížil pomer medzi dlhom a HDP tejto krajiny. A napokon, urýchlene zaradiť do programu analýzu váhy gréckeho dlhu a dlhov ostatných „krajín zapojených do programov“ v európskom kontexte, len čo začne plniť sľúbené reformy. Jedine takýto globálny plán by mohol ponúknuť perspektívu nádeje a mobilizácie pre grécky ľud a jeho predstaviteľov a tým ich podporiť v snahe o obnovu, ktorú táto krajina potrebuje a z ktorej by EÚ mala úžitok.

Jedine nádej Odysea, že sa vráti na ostrov Ithaka a nájde tam svoju Penelopu, mu dodávala odvahu a energiu znášať ďalších 10 rokov utrpenia, ktoré nasledovali po útrapách prežitých v Trójskej vojne. Ak sa Gréci a Európania dokážu pozerať do spoločnej budúcnosti, o ktorej vedia, že by bola pre nich najlepšia, potom dokážu nájsť spôsoby na dosiahnutie kompromisu, čím si uctia zásady spolupráce a solidarity, ktoré sú základom budovania Európy.

REKLAMA

REKLAMA