EÚ pre mladých: zvýši lepšia kvalifikácia zamestnanosť mladých na trhu s nedostatkom pracovných miest?

Uplynulý týždeň predstavila Európska komisia návrh balíka opatrení na pomoc členským štátom pri riešení neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia mladých ľudí. Navrhovaný balíček prerokuje Rada ministrov začiatkom budúceho roka. Čo by mohol priniesť pre mladých Slovákov?

„V priemere každý piaty mladý človek si jednoducho nevie nájsť uplatnenie na trhu práce. V Španielsku a Grécku dokonca každý druhý,” otvoril tlačovú konferenciu komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Mládež je nepochybne jedna z vrstiev obyvateľstva, ktoré súčasná kríza zasiahla najťažšie : nezamestnanosť ľudí do 25 rokov ako aj podmienky práce pre tých, ktorým sa podarí nastúpiť po škole do zamestnania zostávajú dlhodobo zúfalé a navyše bez perspektívy výraznejšieho zlepšenia. Navyše prvotná reakcia Európy na finančnú a hospodársku krízu – úsporné opatrenia – podkopáva práve financovanie politík, ktoré prinášajú hodnoty pre mladých – podporujú rast, výskum a inovácie a tvorbu pracovných miest. Napriek tomu sa zdá, že obavy o potreby mládeže zostávajú relatívne v úzadí politickej agendy a to, ako na národnej, tak aj na európskej úrovni. Jeden príklad za všetky:  Európsky parlament navrhol iniciatívu „záruku pre mladých“ v júli 2010. Európska komisia k nej predložila návrhy v decembri 2012, teda dva a pol rok a neskôr. 

Od predstaveného balíčka opatrení sa v žiadnom prípade neočakáva, že ponúkne všeliek, no mohol by byť súčasťou riešenia. Najmä v prípade, ak by sa jeho autori dokázali pohnúť ďalej ako k recyklovaniu idey, že problém je iba na strane skúseností a mobility študentov. Vo väčšine členských štátov je predsa táto generácia vzdelanejšia, lepšie jazykovo pripravená a mobilnejšia ako tie predchádzajúce. A navyše vďaka internetu je lepšie informovaná o spektre svojich možností.

Čo prináša navrhovaný balíček

Európska komisia sa zamerala na tri aspekty problému: narastajúci počet dlhodobo nezamestnaných, problematický prechod zo vzdelávania do zamestnania, a na koexistenciu vysokej miery nezamestnanosti a značného počtu voľných pracovných miest na spoločnom trhu EÚ. Navrhovanou odpoveďou je zlepšiť mobilitné schémy pre mladých ľudí, zvýšiť ponuku kvalitných stáží a učňovskej praxe, ako aj zaviesť „záruku pre mladých“. Každý členský štát by tak podľa vzoru úspešných modelov v krajinách, ako je Fínsko, Švédsko či Rakúsko, mal zaručiť mladým absolventom kvalitnú pracovnú ponuku, pokračovanie štúdia, alebo stáž na rozšírenie skúseností.

Na podporu týchto krokov sa vyčlenia prostriedky z eurofondov, predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu na obdobie rokov 2014 až 2020. Naskytá sa však otázka či nasmerovanie týchto v investícii do skvalitňovania pracovnej sily je tou najlepšou odpoveďou. Zvýšenie kvalifikácie a zručností nemôže byť na škodu. No bolo by zrejme naivné predpokladať, že problém bude vyriešený napumpovaním peňazí do štúdia a programov na pobyty, stáže, či dobrovoľníčenie zahraničí.

Vyriešia dodatočné zručnosti a skúsenosti nedostatok pracovných príležitostí?

Množstvo mladých uchádzačov o zamestnanie vysoko prevyšuje ponuku dostupných miest. Balíček Európskej komisie sa však téme vytvárania nových pracovných miest vôbec nevenuje. Je teda na mieste úvaha, či tieto programy majú potenciál vykonať viac ako iba „kozmetickú chirurgiu“ na štatistikách. Tie majú tendenciu vyzerať oveľa lepšie, ak sa veľká časť nezamestnaných mladých ľudí ocitne späť v škole, alebo na ďalšej podpriemerne (ne)platenej stáži, aby získali „pracovné skúsenosti". Zostáva totiž otázne, ako tieto dodatočné zručnosti a skúsenosti uplatnia na krízou zabrzdenom pracovnom trhu EÚ.

Medzinárodná organizácia práce vyčíslila ročné náklady schémy „záruka pre mladých“ na 6 600 eur ročne na jedného nezamestnaného mládežníka v Eurozóne. O túto sumu sa opiera i spomínaný návrh z dielne Európskej komisie. Z pohľadu niektorých členských štátov, kde sa táto suma približuje priemernej ročnej „čistej“ mzde mladého zamestnanca, sa ponúka otázka, či by sa táto suma nedala využiť efektívnejšie. Skôr než na skvalitňovanie uchádzačov napríklad na vytváranie nových pracovných miest.  Uchádzačom napokon beztak nezostane iná možnosť ako vybrať sa za zamestnaním, či dôstojnými pracovnými podmienkami za hranice. A to nielen tradične „na západ“, ale čoraz častejšie jednoducho mimo Európy. Rastúce ekonomiky Ázie a Latinskej Ameriky samozrejme vítajú vysokokvalifikovanú pracovnú silu, do ktorej formovania nemusia investovať.

Malá provokácia na záver

Zaujímavým pozorovaním je, že nezamestnanosť je najnižšia v tých krajinách EÚ, ktoré majú kratší pracovný týždeň, umožňujú zdieľanie pracovných miest a ponúkajú rôzne dotované skrátené úväzky s dôstojným ohodnotením práce. Hlbšia úvaha týmto smerom by však vyžadovala vymaniť sa z bludného kruhu myšlienok, ktoré tvrdia,  že nezamestnanosť mladých sa vyrieši zvýšením ich mobility a kvalifikácie.

Autorka sa venuje problematike integrácie mládeže do vytvárania európskych politík a otázke „stratenej generácie“ v rámci projektu FutureLab Europe v European Policy Centre v Bruseli.

REKLAMA

REKLAMA