Je kohézna politika ohrozená?

kohezna politika
Hannelore Foerster / Getty Images

Politiku súdržnosti – hlavný investičný nástroj Európskej únie – čaká čoskoro boj o prežitie. V stávke sú základné hodnoty solidarity a ambícia znižovať regionálne rozdiely.

Zatiaľ čo sa členské štáty hádali pre utečeneckú krízu alebo situáciu v eurozóne, dochádza k spochybneniu ďalšieho kľúčového piliera európskeho projektu.

Podľa oficiálneho plánu má Európska komisia predstaviť návrh reformy regionálnej politiky po roku 2020 na budúci rok. Formálne legislatívne návrhy by mali byť predložené Rade EÚ a Európskemu parlamentu v roku 2018. Diskusia o budúcnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov sa však už začala.

Doterajšia práca Generálneho riaditeľstva pre regionálny rozvoj (DG REGIO) a stanoviská niektorých národných vlád naznačujú, že kohézna politika bude po roku 2020 vyzerať úplne inak než tá súčasná. Je vysoko pravdepodobné, že radikálna revízia výrazne zníži zdroje alebo ich premení na rôzne nové finančné nástroje, ktoré nahradia súčasnú formu grantov. Oba tieto scenáre by mohli mať ničivý vplyv na európske regióny a nakoniec by uštedrili krutú ranu európskej integrite.

Povrchné chápanie štrukturálnych fondov v niektorých krajinách hovorí o dotáciách bohatých krajín EÚ chudobným. Je pravda, že zo 454 miliárd eur vyčlenených pre obdobie 2014 – 2020, ide takmer 70 % do menej rozvinutých regiónov, kde je HDP na obyvateľa nižšie ako 75 % priemeru únie.

To je však len jedna strana mince a priamo súvisí s európskymi zmluvami, ktoré jasne stanovujú cieľ „znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“.

Nejde však len o otázku solidarity, druhá strana mince sú ekonomické dôvody. Konvergencia regionálnych ekonomík je hnacou silou rastu v rámci jednotného trhu EÚ, využívanie európskeho hospodárstva ako celku, rozširovanie vnútorného trhu a zvýšenie konkurencieschopnosti európskych výrobkov a služieb.

Politika súdržnosti hrá významnú úlohu pri vytváraní stimulov v regiónoch tak, aby boli schopné zavádzať európske stratégie a politiky a v konečnom dôsledku zabezpečuje, že podpora regionálneho rozvoja ide ruka v ruke s cieľmi EÚ. Programy cezhraničnej spolupráce prispeli k budovaniu európskej identity pri rešpekte pre národné špecifiká.

Pri pohľade na mnohé výhody regionálnej politiky EÚ by sme mali európskym inštitúciám položiť otázku – Prečo máme opravovať niečo, čo nie je pokazené? Mali by sme kohéznu politiku zachovať aj po roku 2020, prípadne ju ešte posilniť. Viaceré štúdie, napríklad nedávna analýza Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) zdôrazňuje, že regionálne rozdiely sú opäť na vzostupe.

Európske regióny v tejto súvislosti spustili politickú iniciatívu za zachovanie politiky súdržnosti po roku 2020. Je dôležité, aby sa príslušní európski, národní, a regionálni aktéri spojili a tento proces podporili. Demontáž kohéznej politiky by od základu otriasla celou Európu v čase, keď prechádza existenčnou krízou.

 

Nikos Lampropoulos pôsobí v Bruseli ako zástupca Severnej oblasti Egejského mora. Francesco Molica zastupuje v Bruseli región Kalábrie.

REKLAMA

REKLAMA