Napätie medzi Kóreami rastie

Dva dni po incidente medzi Severnou a Južnou Kóreou neutícha napätie. Kým Južná Kórea plánuje posilniť vojenskú prítomnosť na sporných ostrovoch v Žltom mori, Severná Kórea sľubuje „tvrdú odvetu“ za akúkoľvek „ďalšiu provokáciu“.

Horiace pobrežie, kórejský ostrov (TASR)
foto: Severná Kórea podnikla 23. novembra 2010 delostrelecký útok na juhokórejský ostrov Jonpjong v blízkosti spoločných hraníc pri západnom pobreží Kórejského polostrova. zdroj: TASR/AP

K prestrelke, ktorá si na juhokórejskej strane vyžiadala štyri obete- dvoch vojakov a dvoch civilistov- došlo v utorok ráno (23. november) na ostrove Jeonpjeong, ktorý sa nachádza len približne desať kilometrov od sporných hraníc medzi oboma Kóreami. K ich určeniu totiž došlo tesne po vojnovom konflikte na kórejskom polostrove v roku 1953 bez súhlasu Severnej Kórei.

Podľa správ tamojšieho ministerstva obrany vypálila Severná Kórea v priebehu hodiny viac ako 170 striel, z ktorých 90 zasiahlo ostrov a poškodilo na ňom 21 budov. Južná Kórea začala podľa informácií páliť 13 minút po začiatku celého incidentu, uvádza Wall Street Journal. V tom čase na hraničnom ostrove prebiehal výcvik juhokórejskej armádnej jednotky.

Obe strany hovoria o odvete   

 zdroj: TASR/AP

Severná Kórea následne v reakcii pohrozila, že „ak budú juhokórejskí vojnoví štváči pokračovať v ľahkomyseľných vojenských provokáciách, krajina bez zaváhania zaháji druhú a tretiu silnú fyzickú odvetu,“ uvádza britský Guardian.

Podobne silné reakcie si incident, ktorý je považovaný za najzávažnejší od ukončenia vojny medzi oboma krajinami v roku 1953, vyžiadal aj v Južnej Kórei. Viacerí politickí predstavitelia kritizovali slabú reakciu tamojšieho prezidenta Lee Mjong- baka, ktorý prisľúbil, že prípade opakovania útoku tvrdo zakročí. Podľa kritikov však vydal podobné prehlásenie už v marci tohto roku, kedy došlo k potopeniu juhokórejskej lode v Žltom mori blízko pri severokórejských hraniciach. Zahynulo vtedy 46 ľudí.

V prvej reakcii na tohto týždňový útok zastavila juhokórejská vláda dodávky humanitárnej pomoci do Severnej Kórei, vrátane 7000 ton cementu a liekov v hodnote 500 tisíc dolárov, píše Wall Street Journal. Najnovšie zároveň plánuje posilniť svoju vojenskú prítomnosť na sporných hraničných ostrovoch a na nedeľu je naplánované spoločné námorné cvičenie so Spojenými štátmi.

Americký prezident Barack Obama totiž vo svojej reakcii krátko po incidente zdôraznil podporu Južnej Kórei a do Žltého mora v súčasnosti smeruje americká bojová loď, ktorá má Pchjongjang odradiť od ďalších vojenských zásahov. Ide o USS George Washington so 75 stíhačkami na palube, čo pravdepodobne vyvolá kritiku Číny, ktorá prítomnosť amerických vojnových lodí v Žltom mori už dávnejšie odsúdila a ohradila sa proti nim.

Reakcia Číny

 zdroj: TASR/AP

V prvej reakcii na incident čínsky premiér Wen Ťia-pao povedal, že situácia medzi oboma krajinami je „pochmúrna a komplikovaná“. Zároveň dodal, že „Čína je pevne rozhodnutá udržať na kórejskom polostrove mier a je proti akýmkoľvek provokatívnym vojenským činom,“ cituje BBC.

Čína je pritom jedným z najbližších spojencov Severnej Kórei a mnohí krajinu preto vnímajú ako kľúčovú pri rokovaniach týkajúcich sa jeho západného suseda. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí P.J. Crowley priamo povedal, že „Čína má na Severnú Kóreu vplyv a my dúfame a očakávame, že ho použije“, cituje Guardian.

Čína zároveň podľa očakávaní uviedla, že chystané nedeľné cvičenie nepodporuje, keďže len vyhrotí celú situáciu. Čínsky premiér pritom opäť vyzval k rokovaniam o jadrovom programe so Severnou Kóreou, ktorá s týmto krokom vyjadrila súhlas. Južná Kórea, Spojené štáty a Japonsko sa však vyjadrili, že rokovania by nemali začať, kým Severná Kórea nepozastaví svoje práce na obohacovaní uránu a neospravedlní sa za torpédovanie juhokórejskej lode, kde odmieta priznať vinu, cituje Financial Times.

Čínsky minister zahraničných vecí Jang Ťie- čchi zároveň odvolal svoju návštevu v Južnej Kórei.

Postoje

Krátko po incidente vydala šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton prehlásenie, v ktorom píše: „Som hlboko znepokojená dnešnými udalosťami na kórejskom polostrove, ktoré si údajne vyžiadali obete medzi juhokórejským vojenským personálom a civilistami. Hlboko tento útok KĽDR odsudzujem. Žiadam severokórejské úrady, aby sa zdržali činov, ktorými riskujú ďalšiu eskaláciu a aby plne rešpektovali Dohodu o prímerí."

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP, KDH) uviedol: „Nejde o prvú podobnú situáciu vo vzťahoch týchto dvoch krajín. Teraz sa však hovorí o nervozite v Severnej Kórei, je tam odovzdávaná moc na nového vládcu, dokončujú svoju jadrovú zbraň. V tomto kontexte je to veľmi zlý signál pre bezpečnosť, najmä juhovýchodnej Ázie, čo môže prerásť aj do vážnejších súvislostí , uvidíme ako zareagujú veľkí hráči; najmä Rusko a Čína. Od Číny sa očakáva taký umiernený postoj, i keď ideologicky by mali vo veľkej miere podporovať komunistickú Severnú Kóreu."

Dodal: „Európska únia už vyjadrila hlboké znepokojenie. Predpokladám, že bude prebiehať horúčkovitá diplomatická aktivita, ktorá by mala viesť k upokojeniu. Na druhej strane, nikto by sa nečudoval, keby Južná Kórea reciprokovala, keby odpovedala vojensky, ale to už by bolo veľmi nebezpečné pre stabilitu tejto časti sveta."

REKLAMA

REKLAMA