EÚ chce Marshallov plán bez vplyvu na dlhy

Európska komisia študuje návrhy krajín eurozóny na uvoľnenie likvidity do slabých ekonomík, ktoré by neporušili tvrdé fiškálne pravidlá.

Euro v dlaniach (TASR)
Zdroj: TASR; autor: František Iván

V štátoch na juhu Európy cirkulujú dva hlavné návrhy. Na čele iniciatívy pritom stojí Taliansko. Medzi premiérom Mariom Montim a kancelárkou Angelou Merkelovou zároveň prebiehajú bilaterálne rokovania.

Jednou z myšlienok je preplatenie faktúr, ktoré verejná administratíva ešte neuhradila súkromnému sektoru. Vzhľadom na to, že by šlo o jednorazovú výnimku, nemalo by sa to odraziť na deficite. Takéto dočasné opatrenia v snahe o vyrovnaný rozpočet umožňuje aj fiškálny pakt o rozpočtovej disciplíne.

Podľa údajov Komisie, nesplatený dlh verejných inštitúcií voči súkromnému sektoru dosahuje 180 miliárd eur. Ak by sa tieto peniaze splatili, masívne by podporili likviditu európskej ekonomiky.

Exekutíva zároveň navrhla posilnenie úverovej kapacity Európskej investičnej banky (EIB), ktorá financuje projekty na budovanie infraštruktúry.

Jasným problémom v EÚ je nedostatok peňazí. Môžu síce prostriedky získať na finančných trhoch, ale vzhľadom na súčasné výnosy, by ich to mohlo vyjsť príliš draho.

Zamrznutý úverový tok

Čoraz väčším ťažkostiam pri získavaní úverov čelia najmä malé a stredné podniky. Podľa správy ECB o dostupnosti pôžičiek pre túto skupinu firiem začiatkom roku 2011 problémy hlásilo 14 %, kým teraz jedna z piatich.

Zatiaľ však nenastal stav z roku 2009, keď kapitál nevedelo získať 30 % podnikov. Komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani preto tento týždeň písomne vyzval vlády, aby urýchlene implementovali snovú smernicu o oneskorených platbách. Podľa jej pravidiel verejná administratíva musí faktúry splatiť do 30 dní, inak hrozí 8 % úrok z omeškania.

Smernica by mala byť transponovaná  do národného práva najneskôr v marci 2013. Tajani zároveň uviedol, že s komisárom pre menové záležitosti budú rokovať o možnosti nezapočítať do deficitu jednorazovú úhradu faktúr súkromným dodávateľom.

Tajani okrem toho spolu s komisárom pre vnútorný trh Michelom Barnierom adresovali list Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), aby zmiernil hodnotenie rizika pri žiadosti o pôžičky zo strany malých a stredných podnikov, aby tak ľahšie mohli získať úvery. EBA však zrejme z prísneho postupu neustúpi.

Dobrá investícia, ale nie výdavok

V Bruseli sa hovorí aj o využití verejných investícií na podporu rastu v jednej línii s tradičným keynesiánskym prístupom. Tak ako v prípade jednorazového splatenia faktúr, by verejná investičná intervencia nemala vplyv na deficit.

Fiškálny pakt totiž obsahuje aj doložky, ktoré umožňujú, aby sa produktívne investície do schodku nezapočítavali. Avšak to, či investíciu možno vylúčiť z ročných výdavkov štátu a z kalkulácie deficitu bude ešte predmetom vyjednávaní.

Nemenovaný diplomat však upozornil, že Nemci o tom nechcú ani počuť. Kompromis predložili talianski europoslanci Roberto Gualtieri (S&D) a Mario Mauro (EPP). Podľa nich by sa do deficitu nemali započítavať dve pätiny verejných investícií.

REKLAMA

REKLAMA