Komisia sa snaží zachrániť dohodu ACTA

Európska komisia vyzvala parlament, aby počkal s konečným verdiktom o medzinárodnej dohode proti falšovaniu ACTA, kým ju nepreskúma Európsky súdny dvor. Parlament chce hlasovať do leta.

ACTA demonštrácia
zdroj wikimedia commons

Eurokomisár pre obchod Karel De Gucht, ktorý je silný podporovateľ dohody ACTA, vyzval Európsky parlament, aby „rešpektoval Európsky súdny dvor a počkal na jeho názor, kým rozhodne o dohode ACTA“.

De Guchtova výzva prišla po tom, ako včera kolégium komisárov rozhodlo postúpiť dohodu na Európsky súdny dvor, ktorý má zhodnotiť jej zlúčiteľnosť s európskym právom.

De Gucht takto odpovedal aj na vyhlásenia europoslancov socialistickej a zelenej skupiny, ktorí slúbili, že zmluvu „pochovajú“ skôr, ako bude mať Európsky súdny dvor vôbec šancu vydať svoj verdikt.

„Verím, že Euopská komisia má zodpovednosť poskytnúť našim demokraticky voleným zástupcom a verejnosti detailné a presné informácie,“ povedal De Gucht.

„Väčšina kritiky proti ACTA sa týka možného dopadu na základné práva. Najvyšší európsky súd nezávislo rozhodne o legálnosti dohody,“ vyhlásil.

Komisia postúpila dohodu na Súdny dvor EÚ, ktorý má rozhodnúť, či je v súlade s európskymi základnými právami, ako sú sloboda prejavu, informácií, ochrana osobných údajov a intelektuálneho vlastníctva.

Ak by sa čakalo na verdikt súdu, mohlo by to oddialiť konečné rozhodnutie o súde o jeden až dva roky. Predkladatelia zmluvy chceli tento čas využiť na vysvetlenie toho, čo zmluva naozaj obsahuje a čo nie.

Pozície európskych ľudovcov a liberálov však také jasné zatiaľ nie sú. O tom, kedy sa bude hlasovať v parlamente, majú rozhodnúť lídri politických skupín.

Pozadie

USA, EÚ, Švajčiarsko a Japonsko oznámili v roku 2007 rokovania o novej dohode, ktorá by lepšie chránila intelektuálne vlastníctvo a umožňovala efektívnejšie bojovať proti falšovanému tovaru.

Podľa účastníkov prvých rokovaní sa európske štáty snažili o dohodu pod patronátom Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ale keďže sa na tom nevedeli všetci zhodnúť, navrhli dohodu ACTA.

52 stranovú zmluvu podpísali USA, Austrália, Kanada, Maroko, Nový Zéland, Južná Kórea a Japonsko. 26. januára 2012 sa pripojilo aj 22 štátov EÚ.

Komisia zmluvu podporuje a vidí v nej istotu, že európski autori a exportéri nebudú prichádzať o svoje zisky. Ako reakciu na masívne protesty v európskych uliciach, vydala dokument, v ktorom vysvetľuje, že ACTA nebude monitorovať internet, nezmení európske právo a nebude uprednostňovať priemysel pred základnými právami.
REKLAMA

REKLAMA