Východné partnerstvo nebude nikdy namierené proti Rusku

Iniciatíva Európskej únie smeruje k individuálnym vzťahom s východnými partnermi. Nebude to znamenať oslabenie spolupráce ani susedskej politiky, povedal pre EurActiv.sk osobitný lotyšský veľvyslanec pre Východné partnerstvo Juris Poikāns.

Juris Poikans
Osobitný lotyšský veľvyslanec pre Východné partnerstvo Juris Poikāns, (zdroj: SFPA)

summit Východného partnerstva (VP/EaP) v Rige nejaký veľký ústredný motív?

Myslím si, že cieľom summitu bude opätovné potvrdenie strategického významu Východného partnerstva. Ak by som mal použiť jediné slovo, tak by som summit opísal ako znovupotvrdenie záväzku Európskej únie voči týmto krajinám.

Bude tým potvrdením nejaká reforma či spresnenie doterajšieho rámca pre spoluprácu únie so susednými štátmi?

Ako iste viete, susedská politika (ESP) je momentálne predmetom skúmania. Znamená to, že na konci roka budeme mať prehľad, ktorý sa pozrie na susedstvo od Maroka až po Bielorusko. Podľa mňa však jedným z kľúčových elementov toho, čo uvidíte na summite v Rige, bude konkrétnejšia aplikácia diferencovaného princípu. Máme tri krajiny s asociačnými dohodami, ale Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko majú inú mieru ambícií.

Pravdepodobne teda smerujeme k individuálnym väzbám, ktoré budú v súčasnosti absolútne vhodné pre tieto tri krajiny. Preto si myslím, že jedným z kľúčových prvkov (nenazval by som to reformou, ale inováciou) bude konkrétne využitie zásady diferenciácie.

Aké sú možné negatíva zvažovaného prístupu šitého na mieru?

Nemyslím si, že by tu nejaké v skutočnosti boli. Samozrejme keď sa pokúšate o diferencovaný prístup, tak sa otázkou stáva, čo bude týchto 6 krajín spájať. To je pravda. No môžete ich spájať aj prostredníctvom fungujúcej platformy, ktorá už má nejaké inštitúcie.

Každé 2 roky je summit. Sú tu stretnutia ministrov zahraničných vecí a veľa príkladov multilaterálnej spolupráce. Napríklad počas lotyšského predsedníctva boli tri schôdzky na ministerskej úrovni: pre oblasti spravodlivosti a vnútorných veci, obchod a pre digitálnu ekonomiku. Všetky zaujímajú každú zo šiestich krajín.

Môže to znieť ako rozpor, no vďaka individuálnemu prístupu k jednotlivým krajinám môžeme aj naďalej posilňovať multilaterálnu platformu Východného partnerstva a udržať tak krajiny jednotné. To aj preto, že niektoré otázky ako poľnohospodárstvo či životné prostredie zaujímajú všetkých šesť rovnako.

Predpokladám, že krajiny VP momentálne hľadajú najmä záruky v oblasti bezpečnosti. Ako k ich obavám prikročí EÚ?

Východné partnerstvo je nástoj na ich modernizáciu. Momentálne teda chceme posilniť ich suverenitu tým, že upevníme odolnosť ich štruktúr. Tým sa posilnia aj vo všeobecnosti.

Partnerstvo je o vytváraní zóny stability a prosperity. Nedotýka sa otázok bezpečnosti v jej pôvodnom význame.

Pred summitom Východného partnerstva vo Vilniuse sa veľa hovorilo o nezáujme starých členských štátov. Zmenila to kríza na Ukrajine?

Táto politika vzniká vďaka konsenzu. Ak sa pozriete na príklad ratifikácie asociačných dohôd, je to čiastočne pravda. Vyšehradské a pobaltské krajiny ich už schválili, no proces ratifikácie prebieha aj v Nemecku či v Luxembursku. Aj vo Francúzsku sa o tom v súčasnosti diskutuje, čo znamená tieto krajiny sú tiež oddané prijímaniu asociačných dohôd ako takých.

Nepovedal by som, že tu existuje jasné delenie medzi starými a novými členskými štátmi. Odhliadnuc od toho, vždy tu búdu krajiny ako Slovinsko či Chorvátsko, ktoré budú krajinám Východného partnerstva viac naklonené.

Predstavitelia ruského ministerstva zahraničných vecí už avizujú, bez toho aby vedeli výsledok summitu v Rige, že VP má v zásade protiruské zafarbenie. Čím si to východné partnerstvo zaslúžilo?

Na tomto pohľade sa s našimi ruskými partnermi nemôžem zhodnúť. Je zrejmé, že Rusko a Európska únia inak vnímajú východné partnerstvo. Čo teda potrebujeme? Potrebujeme viac diskusií a konzultácií o tom, ako túto medzeru vo vnímaní preklenúť.

Ako som vám už spomínal, samotný summit a Východné partnerstvo nie sú a nikdy nebudú nemierené voči Rusku. Výsledkom je to, že sa pomocou praktických aktivít pokúšame ukázať, že krajiny VP môžu mať rovnako aktívne vzťahy s úniou aj s Ruskou federáciou.

Dá sa povedať, že EÚ možno podcenila fakt, že niekto v Moskve môže VP vnímať viac ako politický proces než technický?

Je možné, že sme istý spôsobom podcenili ruskú reakciu, na druhej strane ani pozícia Ruska nebola úplne viditeľná. Až do septembra 2013 bolo jasné, že Rusko vidí partnerstvo v inom svetle ako únia, no povedzme, že voči nemu nemalo veľa výhrad. Po septembri 2013 sa to však stalo už úplne zrejmé.

V januári v ste v rozhovore pre server EuObserver povedali, že Bielorusko chce byť v Rige prítomné na čo najvyššej úrovni. Je reálne, že by sa ich vzťah s EÚ oteplil?

Situácia sa mení veľmi rýchlo. Vítame snahu Bieloruska byť aktívnejšou súčasťou Východného partnerstva . Čo sa však týka úplnej normalizácie vzťahu s EÚ, tak tam to bude podľa mňa záležať na pripravenosti bieloruskej vlády prepustiť politických väzňov. Na obnovenie vzťahov v plnej miere teda očakávame kroky v tomto smere.

Sú nejaké náznaky toho, že by sa to malo udiať?

Doteraz, 3 týždne pred summitom v Rige, sa vo veci, žiaľ, nič nezmenilo.

Pozadie

Rozhovor s osobitným veľvyslancom pre Východné partnerstvo Jurisom Poikānsom vznikol 28. apríla na bratislavskej konferencii Eastern Partnership Summit in Riga 2015: agenda and scenarios.

Podujatie spoločne zorganizovali Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, lotyšské ministerstvo zahraničných vecí a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Lotyšský diplomat má na starosti prípravu blížiaceho sa summitu Východného partnerstva, ktorý prebehne 21. a. 22. mája v Rige.

REKLAMA

REKLAMA