Belohorská: Francúzske predsedníctvo rešpektuje EP aj menej skúsené štáty

Europoslankyňa v rozhovore chváli Francúzske predsedníctvo EÚ a dáva ho za dobrý príklad aj Čechom, ktorí preberú štafetu na čele EÚ už v januári. V diskusii o sídle Európskeho parlamentu sa prihovára za väčšiu aktivitu novej dvanástky, pretože, ako hovorí stred EÚ je dnes niekde v okolí Bratislavy.

Belohorska (new) (interview)
http://euractiv.sk
  • Stretli ste sa ako členka Konferencie predsedov politických skupín EP už po druhýkrát s francúzskym prezidentom Sarkozym. Súhlasíte s tvrdením, že EÚ má šťastie, že bola na jej čele v čase gruzínsko-ruského konfliktu práve veľká krajina ako Francúzsko?

Myslím, že Francúzsko dokázalo práve počas gruzínsko – ruského konfliktu, že je nielen významná predsedajúca krajina EÚ, ale aj líder v ozajstnom slova zmysle, líder myšlienky európskej jednoty a mieru.

Doteraz ani jedna z predsedajúcich krajín nezareagovala na tak závažný konflikt, tak bezprostredne a s prehľadom. Tiež musím vyzdvihnúť fakt, že francúzsky prezident a jeho minister zahraničných vecí Kouchner reagovali nestranne, bez zaujatosti, v snahe predovšetkým zastaviť vojnu a dostať oboch zúčastnených k vyjednávaciemu stolu. Už tretí deň po začiatku bojov bola podpísaná dohoda. Prvýkrát predsedajúca krajina prejavila rešpekt voči Európskemu parlamentu pozvaním Konferencie predsedov politických skupín do Elyzejského paláca v Paríži, aby prezident a jeho minister priamo informoval europoslancov o vyjednávaniach, ktoré prebehli.

  • Aké vyhliadky má v tomto kontexte predsedníctvo oveľa menšej Českej republiky? Páči sa vám televízny spot propagujúci Predsedníctvo našich susedov s trochu kontroverzným sloganom „Európe to osladíme“?

Vzhľadom na spoločnú minulosť našich štátov by som našim priateľom Čechom želala úspešné predsedníctvo. Obávam sa však aktuálnych nahromadených problémov v Českej republike, ktoré môžu ovplyvňovať aktivity Českého predsedníctva na pôde EÚ. Česi zvolili dosť kontroverznú propagáciu Predsedníctva, ktorá napríklad v slovenskom význame môže znamenať až pohŕdanie ostatnými, ak nie ignoráciu členských štátov. Moja predstava o efektívnom Predsedníctve je naplnená práve aktivitami Francúzskeho predsedníctva, ktoré prejavuje úctu a pochopenie aj pre menej skúsené členské štáty.

  • Plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu sa aktuálne konajú v Bruseli namiesto Štrasburgu, kvôli nevyhovujúcemu stavu budovy. Vyostrila sa tým diskusia o jednom sídle Parlamentu. Ako sa Vy dívate na celú vzniknutú situáciu?

Musím podotknúť, že aj mne vyhovovali dočasné zasadania v Bruseli a to z dôvodov lepšieho komfortu, lepšieho pracovnému prostredia a efektivity práce. Na druhej strane musíme rešpektovať, že sú v EÚ sídla zakotvené v zmluvách a keď sme do EÚ vstupovali, zmluvy sme v plnom rozsahu akceptovali podpisom.

V období, kedy EÚ ako inštitúcia vznikla sa určili sídla. Ak ich teda chceme meniť, musíme ich zmeniť cestou, ktorá je legitímna. Bolo by to účelné aj z dôvodu geografickej zmeny EÚ, predsa len stred Európy je dnes v okolí Viedne, Bratislavy alebo Brna. Je to nielen stred medzi severom a juhom, ale aj východom a západom. V tomto ohľade žiaľ nestačí len konštatovanie, že dnešné presúvanie je pre nás náročné a drahé, ale žiadalo by sa viacej aktivity z novej dvanástky. Okrem toho, Štrasburg by mohol svoje parlamentné budovy využiť ako priestory pre celoeurópsku univerzitu.

  • Na verejnosť už prenikli výsledky prieskumu, ktorý si nechala vypracovať írska vláda o dôvodoch, ktoré voličov viedli k tomu ako hlasovali v referende o zmluve. Dokonca sa tam objavila obava niektorých Írov zo všeobecnej brannej povinnosti do európskej armády. Ako si to vysvetľujete?

Okolo neúspešného referenda v Írsku sa vynára veľa rôznych dohadov. Treba povedať, že s týmto sa bude musieť vysporiadať írska vláda. Je však vážne podozrenie, že írsky občan sa práve vďaka neúplným a zavádzajúcm informáciám rozhodol, tak ako rozhodol. Obavu o všeobecnej brannej povinnosti vyvolali účelové dezinformácie. Je to skutočne záležitosť zvrchovaného členského štátu, aby si urobili analýzu situácie. Jedno však treba skonštatovať: bolo počuť protikampaň – škoda že bola podstatne silnejšia ako kampaň v prospech Lisabonskej zmluvy. A taký bol potom aj výsledok.

  • Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker vyhlásil, že s Lisabonskou zmluvou nemožno počítať pred januárom 2010. Myslíte si, že je to realistický odhad?

Jean-Claude Juncker bol príkladom zapáleného politika, ktorý v období keď sa schvaľovala Ústavná zmluva v referende, verejne vyhlásil, že neúspech by  považoval za prejavenie nedôvery voči svojej vláde a odstúpil by. Bol predsa, tak ako všetci premiéri, signatárom zmluvy a chcel dodatočne potvrdiť referendom validitu svojho podpisu. V tejto súvislosti ma teda prekvapuje, že v Lisabonskú zmluvu, ktorá obsahuje 90% Ústavnej zmluvy má nedôveru. Musíme si uvedomiť, že Lisabonskú zmluvu nepripravovali mimozemšťania, boli to národní experti, ktorí odobrovali jednotlivé časti po súhlase svojich vlád. Nakoniec ju prezidenti, resp. premiéri 13. decembra 2007 v Lisabone podpísali. Uvidíme, ako sa s touto otázkou vysporiada Francúzske predsedníctvo. Prezident Sarkozy je silná osobnosť svetového rangu, snaží sa posúvať veci dopredu. Musím konštatovať, že doteraz z všetkých predsedníctiev EÚ, ktoré som mala možnosť od roku 2004 sledovať, je práve ich Predsedníctvo najpresvedčivejšie.

  • Minulý týždeň spustila vysielanie nová televízia EuroparlTV, ako hodnotíte tento počin, možno aj z hľadiska povzbudenia účasti vo voľbách. Sú to podľa Vás dobre vynaložené prostriedky?

Spustenie EuroparlTV je krokom ku priblíženiu EÚ inštitúcií občanom členských štátov. Umožní priame sledovanie práce poslancov vo Výboroch, vystúpenia v pléne ako aj diskusie k jednotlivým prerokovávaným témam. Samozrejme, závisí to len a len od ľudí, či sa tento projekt osvedčí, alebo nie. Veľakrát očakávaný úspech nezáleží len od vynaložených prostriedkov, ale od vitality, kreativity a angažovanosti hlavných aktérov.

  • Priblížiť Európsku úniu a jej inštitúcie občanom je leitmotívom mnohých kampaní a Predsedníctiev. Najnovšie je to kampaň za ukončenie používania „eurospeaku“ alebo európskeho žargónu, s ktorým majú problémy nie len bežní občania ale aj úradníci, ktorí na národnej úrovni pracujú s oficiálnymi dokumentmi. (Kampaň ALDE vo Výbore regiónov) Máte tiež pocit, že EÚ je pre občanov nezrozumiteľná alebo že sa tak vyjadruje?

V dnešnej dobe informácie ako aj hlavný zdroj vzdelávania by mali poskytovať médiá. Je na škodu občanov, že sa dáva prednosť ľahkej zábave, vzdelávacie programy nie sú „in“. Európske inštitúcie ponúkajú témy, ktoré v príslušnej problematike idú do hĺbky a sú pre človeka, ktorý nie je v danom rezorte orientovaný, nezrozumiteľné.

Euroúradník musí spĺňať dosť náročné kritériá, je vystavený veľkej konkurencii, preto pri poskytnutí určitej informácie sa snaží podať maximálne profesionálnu odpoveď.  Medzistupeň – médiá, ktoré by mali pôsobiť medzi obyvateľom – laikom a euroúradníkom, ktorý by informáciu priblížil, z nich tak profitujú práve tí, ktorí kričia, že práca v EÚ je plytvanie peňazí daňových poplatníkov.

Verím, že sa podarí prekonať aj tento problém, ak sa ho ujmú novinári, ktorí sa budú profesionalizovať na európsku politiku. Mnohé opatrenia, ako napr. kvalita životného prostredia, pesticídy, ochrana práv pacientov alebo stratégia liečby onkologických ochorení, pomoc v agrosektore, bezpečnosť hračiek, kontrola zdravej výživy u detí v školách, mládežnícke programy, regionálne pomoci ale aj veľa iných zjednodušujú život euroobčana a ako také by im mali byť korektne a aktuálne odovzdávané.

REKLAMA

REKLAMA