Belohorská: Lisabonská zmluva EÚ zjednocuje

Slovenská europoslankyňa hovorí o obsahu Lisabonskej zmluvy, jej význame pre budúcu integráciu i o posilnenej úlohe Európskeho parlamentu.

Belohorská
Irena Belohorská, poslankyňa EP
  • Komu by sa dali pripísať väčšie zásluhy – Nemeckému predsedníctvu za vyjednanie mandátu Medzivládnej konferencie, alebo Portugalskému predsedníctvu za to, že dotiahlo proces až k podpisu novej zmluvy?

V tomto ohľade je odpoveď jednoznačná. Portugalské predsedníctvo hralo v procese prijatia ústavnej zmluvy skôr úlohu organizačnú, či sprostredkovateľskú. Hlavnú zásluhu na tom, že sa štáty dohodli na texte Lisabonskej zmluvy a že bola nakoniec prijatá má nemecká kancelárka Merkelová. Je vyjednávacie schopnosti, a jej politický vplyv spolu s pružnosťou a politickým realizmom francúzskeho prezidenta Sarkozyho boli základnými atribútmi, ktorým Európa vďačí, že sme prekonali krízu, ktorá nastala po odmietnutí ústavnej zmluvy a že dnes máme text zmluvy, ktorá má za úlohu zreformovať, zefektívniť a zmodernizovať Európsku úniu.

  • Nová zmluva podstatne posilňuje postavenie Európskeho parlamentu pri legislatívnom procese aj pri obsadzovaní osôb do kľúčových postov v EÚ. Prebiehal pri prípravách ustanovení lobbing zo strany EP? Bude podľa Váš zmena v úlohe Európskeho parlamentu motivovať Európanov k vyššej účasti na voľbách v roku 2009?

V roku 2009, ak bude Lisabonská zmluva ratifikovaná, sa Európsky parlament stane najsilnejším parlamentom od svojho prvého zasadania v roku 1968. Parlament bude rozhodovať o takmer dvojnásobnom množstve legislatívy v porovnaní s dnešným stavom. Nešlo o lobbing zo strany Európskeho parlamentu, ide o to, aby sa Európska únia priblížila európskemu občanovi. Musí sa odstrániť prílišná byrokracia a neprehľadnosť. Musíme si uvedomiť, že občania sa neidentifikujú s Európskou Komisiou či s Radou, ale s Európskym parlamentom, kde ich reprezentujú zástupcovia, ktorých si zvolili. Občania nezískajú informácie o Európskej únii od úradníkov či delegátov trvalo pracujúcich v Bruseli. Europoslanci sú prítomní tak v Bruseli ako aj vo svojich domovských členských štátoch a teda sú najlepšími a najautentickejšími zdrojmi informácií. Poznajú požiadavky občanov svojho štátu a preto bolo postavenie Európskeho parlamentu posilnené. Dúfam, že tento fakt prijme občanov k vyššej participácii v nasledujúcich eurovoľbách v roku 2009. V tých posledných bola volebná účasť európskych voličov najnižšia zo všetkých vôbec, volieb sa zúčastnilo len 47,3% voličov, pričom zo Slovenska to bolo len okolo 17%. Dúfam, že sa táto situácia už nebude opakovať.

  • Lisabonská zmluva je hutný právnický text s početnými protokolmi a deklaráciami, ktorý sa nedá študovať bez predchádzajúcich zmlúv, ktoré mení a dopĺňa. Myslíte si, že naplní nová zmluva cieľ zvýšenia transparentnosti a priblíži Európsku úniu občanom? V čom vidíte najväčší nedostatok novej zmluvy?

Za najväčší nedostatok považujem niekoľko tzv. “výnimiek”, ktoré si vymohli niektoré štáty, napr. jedna z nich hovorí o výnimke pre Veľkú Britániu a Poľsko, čo sa týka aplikácie Charty základných práv.

Lisabonská zmluva je objemný právnický text, ktorý môže byť pre občanov nemajúcich právnické vzdelanie trocha zložitá. Je teda potrebné ju čítať skôr v jej konsolidovanej verzii, ktorá je už občanom na stránke www.eur-lex.europa.eu v dispozícii. Tento nedostatok sa však dá odstrániť za pomoci médií a politikov, ktorí by mali vysvetliť základné atribúty tejto zmluvy.

  • Ako môže Slovenská republika využiť úpravy v novej zmluve na posilnenie svojho hlasu v EÚ? Bude podľa Vás Národná rada Slovenskej republiky v plnej miere využívať možnosti, ktoré nová zmluva garantuje národným parlamentom?

Nová reformná zmluva značne posilňuje úlohu národných parlamentov v európskom legislatívnom procese. Národné parlamenty sa budú môcť v prvom čítaní vyjadrovať k návrhom európskej legislatívy. Tzv. „princíp žltej karty“ umožní v lehote do 8 týždňov podať námietku voči konkrétnemu legislatívnemu návrhu. Ak jedna tretina národných parlamentov podá námietku spoločne, môžu zastaviť celý legislatívny proces. Takto je možné reálne zasiahnuť do legislatívneho procesu a formovať európske akty podľa požiadaviek členských štátov. Teda SR môže nielen cez svojich europoslancov či ministrov v Rade, ale aj prostredníctvom NRSR ovplyvňovať to, aké právne akty Európska únia prijme. Záleží teda len od nás- od našej iniciatívy, pružnosti, záujmu národných poslancov, ich poradcov, politických strán, do akej miery túto príležitosť využijú.

  • Objavujú sa názory, že v budúcnosti bude dochádzať ku kompetenčným sporom medzi novým stálym predsedom Európskej Rady a Vysokým predstaviteľom pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku, pri zastupovaní EÚ navonok. Domnievate sa, že ide o opodstatnené obavy?

Hlava III. Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy hovorí, že Prezident Európskej Rady (tzv. Prezident Európskej Únie”) má zabezpečovať externú reprezentáciu únie v otázkach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, bez ohľadu na práva Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku. Zmluva ďalej hovorí, že Vysoký predstaviteľ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku má riadiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, a to podľa mandátu Rady. Je evidentné, že tieto dve ustanovenia sa v istej časti prelínajú a teda stret záujmov nie je vylúčený. Avšak na to, aby sa tak stalo, Európska únia najprv musí vytvoriť skutočnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Vízia “jednotného čísla” Európskej únie je stále v nedohľadne. Taktiež nie je jasné, či funkcia Prezidenta Európskej únie bude funkciou čisto reprezentatívnou, alebo “na plný úväzok”. Lisabonská zmluva je v tomto bode trochu nejasná, avšak táto nejasnosť nie je legislatívnou “dierou” zákonodarcu. Pri tomto ustanovení sa prihliada na osobnosť budúceho prezidenta Európskej únie, na princíp “the person makes the job”, teda aplikácia tohto ustanovenia bude vo veľkej časti závisieť od osoby, či osobnosti, ktorá bude v budúcnosti tento post zastávať. Zrejme ukáže až ďalšia prax, ako sa tieto ustanovenia budú aplikovať.

  • Povedali ste (na novembrovom seminári v Bratislave venovanom Lisabonskej zmluve), že Lisabonská zmluva predstavuje komplexný legislatívny rámec pre dvoj-rýchlostnú Európu. Nazdávate sa, že viacrýchlostná EÚ je správna cesta ako napredovať s integráciou? V čom vidíte jej výhody?

Nová Lisabonská zmluva v sebe obsahuje elementy, ktoré EÚ zjednocujú, ako napr. post tzv. “prezidenta Európskej únie” (ako jediného reprezentanta 27 štátov), právna subjektivita, post Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku a ďalšie, avšak ponechané sú aj niektoré elementy, ktoré vytvárajú medzi štátmi čiastočnú nerovnosť, spočívajúcu v tzv. “výnimkách”.

Som zástancom “jednorýchlostnej” Európskej únie, teda jednotných pravidiel pre všetky členské štáty, preto sa veľmi skepticky pozerám na výnimku pre Poľsko a Veľkú Britániu v oblasti uplatňovania Charty Základných Práv, či na výnimku pre Veľkú Britániu a Írsko ohľadne vstupu do Schengenu. Zvlášť neodôvodnene vnímam aj výnimku Veľkej Británie týkajúcu sa policajnej a súdnej spolupráce v rámci bývalého tretieho piliera, ktorý sa Lisabonskou zmluvou “presúva” do prvého piliera a teda sa stáva komunitárnou oblasťou. Toto znamená, že oblasť policajnej a súdnej spolupráce bude spadať pod jurisdikciu Európskeho Súdneho Dvora. Touto výnimkou sa síce Veľká Británia “vyhla” možnosti kontroly zo strany tohto súdu, ale pre občanov to nemusí byť pozitívne, nakoľko tento súd nebude schopný brániť ich záujmy v prípade porušenia.

Zároveň sa odstránil princíp prijímania aktov jednomyseľne a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa stáva všeobecným pravidlom v Rade. Odstránenie princípu “veta” zvyšuje flexibilitu v Európskej únii, odstraňuje rigiditu, takže prijaté právne akty už nebudú len “diktátom z Bruselu”, ale vyjadrením kompromisu medzi 27 rôznymi členskými štátmi.

REKLAMA

REKLAMA