Chýba nám politická empatia

Politickú solidaritu v EÚ momentálne vnímam ako veľmi pokrivenú, hovorí europoslanec strany Most-Híd József Nagy.

Nagy
József Nagy, Most-Híd

Čo môže Slovensko urobiť, aby posilnilo svoje postavenie v Európskej únii?

Žijeme dobu egoizmu a chýbajúcej politickej empatie medzi lídrami členských štátov EÚ. Všetko čo je dobré, za to môže vláda a všetko čo je zlé, za to môže únia. Politickú zodpovednosť a solidaritu momentálne vnímam ako veľmi pokrivenú a mnohí si neuvedomujú, aká je únia krehká. Škodlivá je aj schizofrénia, keď premiér niečo iné tvrdí doma a iné, keď vystupuje v Bruseli. Prináša to nedôveru do vzťahov a verím, že naše predsedníctvo EÚ túto dvojtvárnosť ukončí.

Vidíte rezervy na technickejšej úrovni, v tom, akým spôsobom Slovensko rieši každodennú agendu na úrovni EÚ?

Myslím si, že z 500 miliónov obyvateľov EÚ má našich 5 miliónov asi primeranú váhu a kapacity. Je pochopiteľné, že zatiaľ nie sme tak inštitucionálne a personálne pripravení, aby sme sa vyrovnávali veľkým krajinám. Bude ale dobrá šanca si to vyskúšať v rámci slovenského predsedníctva.

Aké sú Vaše očakávania?

Chytili sme dosť blbé obdobie. Holanďania môžu urobiť kus práce pred nami v migračnej kríze, ktorá sa nás síce nedotýka, ale zároveň je tu najväčšia hystéria. Holanďania hovoria o návratoch ilegálnych ekonomických migrantov trajektami do Turecka. Tomu ja neverím a za tie miliardy by mali aspoň zaistiť u Turecka zastavenie nelegálnej migrácie, prevádzačstva a prijateľné podmienky pre nových vojnových utečencov. Pri tom by bolo najlepšie vybudovať spoločnú ochranu vonkajších hraníc vytvorením prvej stálej, nezávislej ozbrojenej jednotky EÚ. Táto neľahká úloha zrejme vychádza na nás. Ak sa to ale podarí, my budeme tí, ktorí zachránia Európsku úniu pred rozpadom a slobodu pohybu vnútri Schengenu.

Vidíte to ako reálne?

Problémom bude pocit straty suverenity v niektorých krajinách, čo bude výborná téma pre krajnú pravicu. Som rád, že vláda v tomto smere je naozaj konštruktívna, preto máme šancu, že sa nám to podarí dobre odkomunikovať. Keď chceme niečo získať, musíme vždy niečo obetovať a tu môžeme získať kontrolu nad niečím, nad čím už roky kontrolu nemáme. Otázkou nie sú financie, násobky by stála ochrana jednotlivých krajín vnútri Schengenu.

Takmer každý dnes hovorí o existenčných hrozbách pre EÚ. Vnímate to rovnako?

V blbých časoch vládne blbá nálada. Myslím si, že sa to už otočilo na dezintegračný smer. Vo väčšine krajín nie sú priechodné žiadne politické vyhlásenia smerom k integrácii. Do toho prišla nezvládnutá migračná kríza. V občanoch to vzbudzuje dojem, že EÚ nie je dobre riadená a inštitucionálne postavená, o čom sa naozaj dá pochybovať. Verím ale, že ekonomika to dá do poriadku. V spoločnom trhu, v slobode pohybu ľudí , tovaru a kapitálu ale aj v spoločnej poľnohospodárskej politike, v kohéznych fondoch a v podpore pre vývoja výskum máme obrovské spoločné peniaze a potenciál. Asi sa budeme musieť znova odraziť práve od ekonomiky, aby sme prekonali politickú krízu.

Vo programe Most-Híd sa veľa venujete V4 ako primárnemu smerovaniu zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. V kontexte toho čo sa deje, aktuálne najmä v Poľsku, neobávate sa zmeny nazerania na V4 zo strany západnej Európy?

Všeobecne sa obávam politickej reakcie členských krajín, že vinu treba hľadať u toho druhého. Pri migračnej kríze každá krajina hľadala niekde vinníka, buď v tranzitných, alebo okrajových krajinách, alebo v cieľových krajinách poskytujúcich sociálne benefity atď. Takisto ak naši občania zneužívali sociálny systém vo Veľkej Británii, namiesto toho, aby to reflektovala Británia sama, začala východoeurópske krajiny vyzývať, aby riešili oni.

Počúvame aj nezmyselné vyjadrenia o spájaní kohézneho financovanie so solidaritou voči migrantom. Ako noví v klube to ľahko môžeme schytať. Mám obavy z politického vývoja v Maďarsku, v Poľsku. V Maďarsku je aspoň ukotvené v EPP, Slovensko, povedzme, v S&D, u oboch je vidno tendenciu sadnúť na lep ruskému lákadlu. Už sme zabudli na to, čo demokracia ruského typu môže priniesť.

Vrátim sa k odpovedi na migračnú krízu. Most-Híd, podobne ako ostatné politické strany nepovažoval kvóty, resp. relokačnú schému za zmysluplnú, hoci vaša rétorika bola zmierlivá. Aká miera spájania otázky migrácie s bezpečnostnými hrozbami je za hranicami vášho vkusu?

Utečenci musia dostať pomoc čo najbližšie k svojim domovom. Medzinárodná solidarita má znamenať vypomáhať týmto krajinám. To, čo robil premiér bolo vygenerované. Môžem pochváliť prezidenta, že si zobral úlohu na vysokej úrovni demaskovať takúto predvolebnú rétoriku. Slovensko pred voľbami prestáva žiť nerealistickou, nereálnou hrozbou, ktorá nás nemá prečo trápiť. Povinné kvóty sú nereálne, lebo z humanitárneho hľadiska nemôžeme utečencom nasilu prikázať, kam majú ísť. Vidíme, že relokácie vôbec nefungujú a nemuseli sme kvôli tomuto robiť túto predvolebnú hru. Naša strana to aj povedala, je to len hra. Kvóty sú zbytočné, ale aj hystéria je zbytočná.

Konštatovanie, že Slovensko je súčasť najužšieho jadra EÚ sa stala mantrou slovenskej európskej politiky. Okrem iného to znamená, že je sa zúčastňujeme procesov v eurozóne. Kam by mali v tomto smere viesť ďalšie kroky?

Z ekonomického hľadiska je integrácia je na veľmi vysokej úrovni. Ďalšie kroky by mali byť skôr organizačného typu a logicky by to malo smerovať k federalizácii, čo je ale nepopulárne. Paradoxom je, že v tomto období musíme vytvoriť spoločnú ochranu vonkajších hraníc, čo je v zásade prvá stála ozbrojená jednotka riadená z Bruselu, ktorá môže operovať na územiach ktorýchkoľvek členských krajín. Na to, aby mohla plnohodnotne fungovať, je ďalší krokom spravodajská zložka. Vo vnútri organizácie alebo mimo nej sa zrejme vytvorí spoločná tajná služba, čo je ďalší krok k federalizácii. Pokiaľ chceme odstrániť dôvody, čiže vojny v našom susedstve, riešením je ozajstná spoločná zahraničná politika a spoločná armáda.

Na aké priority by ste kládli dôraz v ekonomickej oblasti na úrovni EÚ. Mám predovšetkým na mysli jednotný trh.

Pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, najväčšia výzva je, aby sme zastavili únik ekonomickej produkcie z EÚ a na to musíme nejakým spôsobom ustrážiť dovoz. Nemôžeme si dovoliť nastavovať clá, keďže žijeme z vývozu. Výnimočne dobrá príležitosť ale je využiť ekonomické páky. Napríklad emisné záväzky EÚ považujem za ekonomické nástroje z hľadiska motivácie vývoja nových technológií a ich zavádzania. Predbiehame tak tých, ktorí vedia vo veľkom lacno vyrábať jednoduché veci, lebo my sa zaväzujeme využívať komplikované technológie, ktoré oni nevedia dodať. Preto výroba ostane aspoň na nejaký čas doma.

Na druhej strane tieto záväzky ťažký priemysel zaťažujú. Nejde len o ekonomiku ale aj o strategické suroviny, napríklad oceľ, ktoré keď sa nebudú v EÚ, darmo budeme vyrábať super autá, keď polku ceny auta budeme musieť zaplatiť čínskemu alebo ukrajinskému gigantu. Musíme to nejako nastaviť. My vyrábame ekologicky ale draho a kto to tak nerobí, tak nech na hraniciach zaplatí emisné clá.

Takisto musíme skôr či neskôr vyrovnať sociálny blahobyt v EÚ. Sú tu krajiny, ktoré majú minimálnu mzdu 230 eur a krajiny, ktoré majú 2000 eur, pričom ceny tam nie sú až také rozdielne. Pokiaľ prejde návrh rovnakého platu za rovnakú prácu na rovnakom mieste môže tomu pomôcť.

Je Junckerov investičný balík dobrý nástroj pre európsku ekonomiku?

Investičný balík vnímam ako signál, ktorý ide proti tomu, ktorý zruinoval ekonomiku v 2007 a 2008. Vznikla negatívna nálada a každý začal šetriť a meniť svoje návyky, podnikateľské aj ekonomické, často bezdôvodne. S radosťou vidím, že vlády aj médiá sú v tomto smere zodpovednejšie. Juncker urobil s týmto programom veľmi dobre. Na európsku ekonomiku a dokonca na renomé európskej ekonomiky vo svete to malo veľmi dobrý vplyv a vďaka tomu ideme hore.

Čaká nás diskusia o revízii sedemročného rozpočtu a nevyhnutne oj budúcnosti kohéznej politiky ako takej. Čo by Slovensko malo presadzovať?

Súvisí to s tým, či budeme chcieť viac Európy a potom bude aj nutnosť kohéziu posilňovať, alebo sa aj vo veľkých krajinách presadí egoizmus a potom to vidím dosť zle. Európa sa môže naozaj roztrhnúť na tri-štyri časti.

Pozadie

Interview s Józsefom Nagyom patrí do série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

REKLAMA

REKLAMA