De Waele: Pražská jar bola začiatkom konca

Potlačenie Pražskej jari 21. augusta 1968 znamenalo začiatok konca režimov sovietskeho typu, jeho význam sa však dnes podceňuje. O historických dňoch hovorí v interview pre EurActiv Jean-Michel de Waele, profesor politológie na Bruselskej slobodnej univerzite (ULB).

Jean-Michel de Waele
Jean-Michel de Waele, Bruselská slobodná univerzita

Podľa De Waele ukázal neúspech pokusu slovenských a českých lídrov reformovať komunistický režim zvnútra neschopnosť Sovietskeho zväzu akceptovať decentralizáciu a demokratizáciu. Zároveň bol prvým znakom krízy, ktorá o dvadsať rokov neskôr viedla ku kolapsu režimu.

Podľa profesora sa však dôležitosť týchto udalostí dnes nedoceňuje. Hnutie Solidarity v Poľsku v 80. rokoch zatienilo Pražskú jar, obe udalosti sú však podľa De Waeleho rovnako dôležité.

„Solidarita… sa stala súčasťou poľskej histórie a bola bránená každou nasledujúcou poľskou vládou. A to je niečo, čo česká vláda pre Pražskú jar tak veľmi nerobila. Som však stále presvedčený, že Pražská jar hrala absolútne kľúčovú úlohu.“

„Myslím, že disidenti Solidarity si vzali z neúspechu Pražskej jari príučku… Ak by napríklad ešte žil Bronislaw Geremek, mohol by nám vysvetliť, do akej miery poznačilo mentalitu v Poľsku potlačenie Pražskej jari.“

Belgický profesor tvrdí, že politika západných mocností, najmä USA, voči východnému bloku nebola počas studenej vojny jednoznačná. Na jednej strane pomáhali disidentom, na strane druhej stabilizovali režimy tým, že s nimi spolupracovali. Dôvodom mohli byť obavy z politickej nestability, ktorá by mohla viesť k jadrovému konfliktu. Pripúšťa však tiež, že udalosti z augusta 1968 vyslali signál aj voči západu ktorí spoznal slabosť totalitárnych režimov.

De Waele ďalej tvrdí, že podobná nejednoznačnosť a laxný postoj k porušovaniu ľudských práv je viditeľný aj dnes, vo vzťahoch k iným krajinám. „Zdá sa, že s Olympijskými hrami v Pekingu je Západ určite veľmi slepý k otázke ľudských práv. kritika závisí od toho, aký bohatý je jej adresát.“

Vyslovil tiež poľutovanie nad tým, že aj v moderných spoločnostiach je história manipulovaná tak, aby sa hodila do zjednodušeného obrazu. Ako príklad použil Juhosláviu,, ktorá bola podľa neho pred 20 rokmi relatívne demokratickou a slobodnou krajinou dnes je všetko čo s ňou súvisí negatívne poznačené.

Plné znenie interview vo francúzskom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA