Dodnes neverím, kvôli čomu padla vláda

Európsku úniu vníma ako priestor na rozvoj ľudskej dôstojnosti, k jej byrokracii stelesnenej inštitúciami a procedúrami je však kritická. Bývalá premiérka Iveta Radičová.

Radičová na summite (TASR)
Zdroj: TASR/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Čo z fungovania EÚ sa najviac dostáva k ľuďom?            

V médiách majú najväčší priestor summity premiérov. Fungovanie EÚ je funkciou, výslednicou rozhodnutia vlád, národných parlamentov a následne pôsobenie premiérov a európskych poslancov. Často sa však interpretuje pôsobenie „Bruselu“ ako nadriadenej, nadnárodnej nezávislej inštitúcie, ktorá čosi diktuje národným štátom. Nie je to pravda. 

Sú voľby do Európskeho parlamentu dostatočnou zárukou priamej demokracie v EÚ?

Kompetencia Európskeho parlamentu je občanom nejasná. Keď sa im však objasní a ľudia pochopia, aká je procedúra rozhodovania v rámci európskych inštitúcií a aká je kompetencia parlamentu, stále ich to nemusí povzbudiť do vyššej účasti v priamych voľbách do parlamentu. Dopad rozhodnutí je totiž ťažko uchopiteľný v každodennej realite. Napríklad osoby komisárov sú viac menej neznáme a politika na Slovensku je viac o osobnostiach ako o riešeniach.

Kde sú teda najväčšie nedostatky v demokratickom mechanizme EÚ?

Keď uvažujem o EÚ, vždy sa mi vybavia dve roviny a potom štyri vsuvky z geopolitického hľadiska. Jedna rovina sa týka témy hodnôt EÚ – myslím si, že EÚ je príkladom pre to, čo môžeme nazvať civilizačným modernizačným rozvojom. Ide o obrovský krok vpred pre garantovanie ľudskej dôstojnosti, niet silnejšej inštitúcie na garanciu ľudských práv a niet silnejšej inštitúcie na garanciu všetkých práv – občianskych, sociálnych, kultúrnych, ekonomických a politických. Podpora spoločnej snahy presadzovať tieto hodnoty v nedemokratických krajinách a ukážka pozitívneho príkladu je rovina, pre ktorú musíme využiť všetky dostupné mechanizmy.

A druhá rovina?

Je tu aj rovina presadzovania – inštitucionálno-procedurálno-byrokratická – pri ktorej patrím k veľkým kritikom EÚ. Ide o návrhy na rozhodnutia, ktoré sú „technicitou“ a nemajú zásadný charakter. Pritom ale vážne zasahujú do spôsobu života tej-ktorej krajiny. Pozornosť sa často venuje návrhom, ktoré by inštitúcie únie navrhovať nemali, sú výsostne záležitosťou územnej správy, a vytvára sa tak negatívny imidž únie. Veľmi kriticky vnímam schopnosť akcie EÚ – cez  konštrukciu kompetencií a inštitúcií je skoro nemožné dospieť k  rýchlemu rozhodnutiu, a pritom je potrebné konať.

Dobrým príkladom je aj neskorá reakcia únie na hospodársku krízu.

Rozpor medzi komisármi na začiatku krízy spôsobil, že EÚ a Eurozóna nevedeli dospieť na nie zanedbateľné obdobie k spoločnému rozhodnutiu. Ako zabezpečiť, keď sa štáty na niečom dohodnú, že musí platiť vymáhateľnosť práva a plnenie dohôd? Stojí za úvahu sa pýtať, či po vzniku Európskej rady je počet komisárov zodpovedajúci realite a či sa nezamyslieť nad zmenou podporných štruktúr pri rozhodovacom procese. Je rozumné cestovanie medzi Bruselom, Štrasburgom a Luxemburgom, je rozumné také delenie zákonodarnej moci, ako je dnes zadefinované? Nemali by sme sa nad celou konštrukciou EÚ zamyslieť v jej základoch?

Nie sú problémom aj veľké rozdiely medzi krajinami?

V EÚ vnímam geopolitické rozdelenie okolo troch osí – sociálno-ekonomickej (krajiny, ktoré dodržiavajú maastrichtské kritéria a nie sú v balíku problémových ani z hľadiska deficitu a dlhu) a čiary, ktorá vedie medzi severom a juhom. Druhá os je konsolidácia demokracie a rozdelenie na východ a západ. A potom ešte priesečníková – malé verzus veľké vlády – silný verzus slabý štát – a tým pádom aj rôzna optika na to, ako by mala štruktúra EÚ fungovať.

Čo chýba EÚ, ak chce byť viac transparentná?

Mohli by ste sa spýtať, čo chýba vládam, ak chcú byť viac transparentné? Transparentnosť je vážny problém vládnutia v súčasnosti. Nie náhodou vznikla celosvetová iniciatíva „Otvoreného vládnutia“. Slovensko patrilo do prvej tridsiatky v rámci tejto iniciatívy. Ide o potrebu vyriešiť problém postupného presakovania neviditeľnej politiky oligarchickej demokracie do viditeľnej politiky demokraticky zvolených štruktúr. Musíme sa zamyslieť nad spôsobom ochrany verejného sektora a demokratických vlád pred korupčným správaním súkromného sektora.

Ako kazí krajinu biznis sféra?

Privátny sektor máme chránený množstvom zákonov. Verejný sektor nie je pred tlakom súkromného sektora na verejné zdroje skoro vôbec chránený. Iniciatíva otvoreného vládnutia je iniciatívou ochrany verejného sektora a demokratického vládnutia pred korupčným tlakom súkromného sektora.

Úplne to isté platí aj na Európsku úniu. Provokatívne pôsobí aj systém odmeňovania, keď sa v kríze borí s finančnými problémami dvadsaťjeden krajín a zmrazujú sa platy. Občania sú ale svedkovia boja úradníkov EÚ za vyššie platy. Horšie PR nepoznám. To spôsobuje aj negatívny postoj k byrokracii a štruktúram. Treba sa vrátiť k princípom otvoreného vládnutia, k novým technológiám, prestať sedieť v kanceláriách, nech tie tisíce  úradníkov sú  v  „teréne“, tam, kde majú byť.

Máte konkrétnu skúsenosť?

Byrokracii EÚ zodpovedajú aj aktivity, ktoré nesú názov „Dialóg Európa“ (pozn. red. verejná diskusia organizovaná v Košiciach 5. októbra 2013). Pardon, ale to boli monológy, s dialógom to malo pramálo spoločné. Ak bude teraz Komisia namietať, že som dostala pozvánku do Košíc, tak ich srdečne pozdravujem, ale celý prenos tohto podujatia som si mohla rovnako pozrieť v televízii. Nepotrebujem tam sedieť ako divák, aby som vytvorila imidž plurality a dialógu. Nebudem hrať takéto hry. Buď urobím panel, kde posadím vážnych oponentov, v tomto prípade si myslím, že niet vážnejšieho na politickej scéne, ako je pán Sulík, veď na tom padla vláda, a vediem vážny dialóg. Ale toto je kamufláž. Je to netransparentné. Nikde som  nepočula vyjadrenie,  koľko to stálo. Videla som platenú inzerciu v médiách, vysielanie v TV, zorganizované to bolo v Košiciach. Za veľa peňazí sa dostavil negatívny efekt. Vypla som to. Bol to škandál.

Ako by ste s odstupom, v jednej vete, zhrnuli vaše pocity po prejave a hlasovaní o vyslovení dôvery vláde?

Keby som v tom momente mohla byť spontánna, čo si človek v tej funkcii nemôže dovoliť, tak sa rozplačem. Ale svet nemá slzy rád, nemohla som si ich dovoliť. Tak som smútok vymenila za hnev, ktorý bol pravdivý. Nebol to hnev na niekoho konkrétneho, bol to hnev na to, že sme nedotiahli štvorročné volebné obdobie, že sme nedokázali preklenúť stranícke rozdiely a povzniesť sa. Politika je o vzájomnej dohode, teda o kompromise. A ten koaliční partneri odmietli.

Sulík a ďalší tvrdili, že išlo o kľúčovú vec.

Zásadnosť rozhodnutia tkvela v našej budúcej pozícií v rámci eurozóny a vzťahu k ďalším partnerom. Mechanizmus, podčiarkujem dočasný finančný mechanizmus, ktorý už pomaly končil,  sme schválili v auguste v roku 2010. Dodnes je pre mňa ťažko uveriteľné, že isté zmeny v rámci dočasného mechanizmu, ktorý bol o pár hodín schválený a o pár týždňov históriou, mali viesť k pádu vlády. Tieto pocity sa v ničom nezmenili ani vtedy, ani dnes. A poviem na rovinu, keďže som týždeň bojovala s vysokou horúčkou a chrípkou, vedela som, že ju aspoň vyležím.

Aká panuje nálada za zatvorenými dverami Európskej rady?

Veľmi pracovná a korektná, občas aj s emóciami. Iste, keď sa mal grécky premiér vrátiť s plánom, čo všetko musí doma presadiť, aby dostal finančnú pomoc, alebo keď slovinský premiér prišiel s tým, že musí spustiť reformy, a neprešli mu v referende a padla mu vláda, tak nejde o jednoduché veci. Platí zásada, že by nemali padať národné vlády pre európske riešenia, ale toto boli národné riešenia. Európske riešenie stojí a padá na tom, že si doma všetci urobia poriadok. Boli to ťažké rokovania, v noci som mala horúce telefonáty s ministrom financií. Bola som to ja, ktorá na hodinu a pol nadránom zablokovala celý summit, pretože som odmietla potvrdiť ďalšie navyšovanie. A ani som nepotvrdila.

Hľadajte riešenia dvadsiatim ôsmim príbehom, keď viete, že sedemnásť si potrebuje zachraňovať bankový sektor a spoločnú menu. A do akej miery sa týkajú opatrenia eurozóny zvyšných jedenástich, ako do nich majú byť angažovaní, do akej miery majú dať od toho ruky preč, je vždy otázka. Jedným som si absolútne istá: s mamutími, gigantickými a nadnárodnými finančnými kolosmi si národné vlády jednotlivo neporadia. To je ako keď do rybníka proti žralokovi pustíte kapra.

Aká bola nálada vo vašom tíme v Bruseli?

Máme stálu misiu v Bruseli a chcela by som im vysloviť opakované poďakovanie za neuveriteľnú prácu, špeciálne pánovi veľvyslancovi Korčokovi a celému jeho tímu. Klobúk dolu. Je to tím ľudí, ktorí sú kompetentní a pripravení. Sú špičkoví a vysoko profesionálni. A tento tím úzko komunikoval s koordinátorom pre európske veci na Slovensku, čo je minister zahraničných veci. Počas krízy mali dominantné slovo hlavne financie, preto sme koordinovali politiku medzi ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom financií a premiérom, prípadne s rezortami, ktorých sa týkali prijaté opatrenia. Dovolím si povedať, že na európske záležitosti máme špičkovo pripravených odborníkov.

Má pravica na Slovensku budúcnosť?

Samozrejme, štandardná pravica je na Slovensku nevyhnutná pre vyváženosť. Spoločnosť je rozdelená jedna k jednej, vidieť to vo voľbách, keď má raz pravica o štyri kreslá viac a potom je to naopak. Problém je, že nemáme štandardnú ľavicovú stranu a štandardnú pravicovú stranu. Tento proces nás ešte len čaká. Ani iné krajiny, ktoré sú v transformácii a tvoria politickú scénu, nemajú štandardnú politickú stranu. Potrebujete na to desaťročia.

Pozadie

S expremiérkou Ivetou Radičovou sa rozprávali Adam Šebesta, Generálny tajomník Paneurópskej únie Slovenska, a Miroslav Hajnoš z Európskeho dialógu. EurActiv.sk zverejňuje krátenú formu rozhovoru. Celý text nájdete na stránkach europskydialog.eu 

REKLAMA

REKLAMA