Elie Barnavi: Európa je frigidná

Európe chýba „veľký cieľ“ a mala by sa pohnúť od utilitárnych úvah tým, že sa stane „ideologickým projektom“. Iba tak bude mať významný vplyv na globálnej úrovni, tvrdí prominentný autor a historik Elie Barnavi v rozhovore pre EurActiv.

Elie Barnavi
Zdroj: http://www.senat.fr/evenement/rendez_vous_citoyens/histoire2008/confinog.html

Ak chcú Európania vytvoriť […] koherentnú a silnú politickú entitu s váhou na medzinárodnej scéne“, musí Európska únia rozvinúť svoju politickú dimenziu a tým vyprovokovať v svojich občanoch viac entuziazmu, tvrdí rodák z Bukurešti.

Barnavi, ktorý je profesorom na univerzite v Tel Avive verí, že „neexistuje politika bez spoločných základných hodnôt“ alebo spoločného projektu. Takáto politická dimenzia „bolestne chýba“ v európskej integrácii, vysvetľuje nosnú myšlienku svojej novej knihy nazvanej „Frigidná Európa“.

„Chladnou realitou je, že Európa je vnímaná ako byrokratická mašinéria neschopná inšpirovať lásku, a ak to tak môžem povedať, chtíč vo svojich občanoch“, tvrdí Barnavi. „V mojom vnímaní je Európa frigidná, pretože nefunguje a už Európanov ani neinšpiruje.“

Neprekvapuje ho preto, že európski občania v referendách odmietajú európske zmluvy. Rozhodnutím neprideliť historickú a symbolickú dimenziu Únii Európania ukázali „nedostatok rešpektu pre vlastnú snahu a úsilie“.

Neprekvapuje ho ani fakt, že Ústavná zmluva EÚ neuspela. Podľa jeho slov bola “mizerným dokumentom”, ktorý bol príliš „dlhý, ťažký, technický a nudný“. “Trochu viac jednoduchosti by Európe veľmi prospelo […]. Ľudia tomu nerozumejú a tomu čomu nerozumejú povedia nie”.

Barnavi spochybňuje legitimitu a užitočnosť ľudových hlasovaní o týchto dokumentoch. „Keď je referendum [na národnej úrovni, pozn. red.] neúspešné, je to ako keby sa nič nestalo. Rovnakí ľudia zostanú na rovnakých miestach“, zatiaľ čo „celá európska mašinéria, demokracia a pol miliardy ľudí, zastane na mŕtvom bode, pretože sa zopár ľudí pre rôzne a protirečiace dôvody rozhodlo povedať nie“, vyhlásil.

Namiesto toho by sa referendá mali využívať na to, aby sa zistilo, či krajina chce alebo nechce byť členom EÚ, hovorí Barnavi, „s povinnosťami a právami, čo takéto členstvo obnáša“. „Nikto nie je nútený k tomu, aby participoval na európskom projekte. Toto sú veľmi jednoduché pravidlá, ktorými by sa mala Únia riadiť ak rešpektuje sama seba“.  

Ďalším problém, ktorý historik vidí, je nedostatok lídrov na európskej úrovni. „Nová generácia európskych lídrov nie sú prirodzenými Európanmi“. Barnavi vyzýva na ukončenie „duálnej metódy“ komunitárnej a medzivládnej spolupráce.

„Generácia Európanov, ktorí sa snažia propagovať myšlienku Európy nie len preto, že je to utilitárna vec, ale tiež kvôli hodnote jej idey“ typu Jaquesa Delorsa „v tejto chvíli neexistuje“, konštatuje s ľútosťou Barnavi.


Elie Barnavi je hsitorik a bývalý izraelský veľvyslanec vo Francúzsku. Pôsobí ako profesor na univezote v Tel Avive, kde je šéfom Centra pre medzinárodné štúdie. Pracuje tiež ako vedecký riaditeľ ‘Musée de l’Europe’ v Bruseli. Narodil sa v Bukurešeti, v roku 1946 emigroval s rodičmi do Izraela.


Kopletnú verziu rozhovoru v anglickom jazyku nájdete tu

REKLAMA

REKLAMA