Predstava, že EÚ nebude ďalej napredovať je nesprávna

Európsky parlament pracuje na správe, ktorá posúdi, aké reformy fungovania Európskej únie sú možné aj bez zmeny Lisabonskej zmluvy.

Elmar Brok
Elmar Broke, zdroj: Európsky parlament

Spravodajcovia Výboru pre ústavné veci Elmar Brok (EPP,CDU) a Mercedes Bresso (S&D,Patito Democratic) predložili 20. januára návrh iniciatívnej správy. Konečný text by mal Európsky parlament prijať pred letnými prázdninami.

Nemecký europoslanec Elmar Brok je predsedom Výboru pre zahraničné veci a člen Výboru pre ústavné veci.

Výbor pre ústavné veci EP v súčasnosti vyhodnocuje správu s názvom „Zlepšenie fungovania Európskej únie pri využití  potenciálu Lisabonskej zmluvy“. Je naozaj možné, aby sa mnoho súčasných problémov EÚ vyriešilo bez zmeny  Lisabonskej zmluvy? Alebo sú návrhy len prvými krokmi smerom k väčšej reforme?

Pripravujeme ďalšiu správu, ktorá sa zaoberá zmenami zmlúv a kde sú zmeny nevyhnutné. Autorom je Guy Verhofstadt (ALDE). Ale najprv by som chcel poukázať na fakt, že potrebujeme rýchle riešenia. Pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, stále máme veľa priestoru a môžeme zmeniť názor, že sa nedá nič robiť, pretože nemôžeme otvárať zmluvu. Preto sme aj zhrnuli príklady, čo je v rámci existujúcej zmluvy možné: od väčšinového hlasovania po novú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj problematiku sídla EÚ či možnosť, že by podpredseda Komisie bol zároveň predsedom Euroskupiny a mnoho iných záležitostí.

Poukázali sme na to, že tieto možnosti tu sú, či už sa po nich siahne alebo nie.

Niektoré návrhy v správe by vyžadovali využitie tzv. prechodovej klauzuly (passerelle clause), na základe ktorej je možné presunúť niektoré rozhodnutia z jednomyseľnosti pod uplatňovanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Nie je príliš optimistické očakávať, že sa na tom národné vlády zhodnú?

Národné vlády už rutinne hovoria, že sa nedá nič robiť, pretože nie je možné otvárať zmluvy. Prechodová klauzula, ktorú obsahuje Lisabonská zmluva by umožnila využívanie princípu kvalifikovanej väčšiny. Po škandále „LuxLeaks“ sme mali mnoho diskusií o tom, ako vykonať určité úpravy v oblasti daní, aby už nedošlo k podobnej situácii. Tieto zmeny by bolo možné prijať len jednohlasne, čo sa jednoducho nestane. Ak by sa však v niektorých politikách, ako je napríklad táto, pripustilo rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny potom by sme boli schopní dospieť ku konsenzu.

Verím, že mnoho národných vlád je pripravených to prijať. Samozrejme, záleží to na oblasti politiky, ale to bude vecou presvedčovania. Týmto spôsobom by nikto nebol schopný schovať sa za výhovorku, že nič neurobíme, pretože potrebujeme zmenu zmluvy a to je možné len na základe dohody medzi 28 parlamentmi. Predstava, že EÚ nebude ďalej napredovať je nesprávna.

V prípade, že Európska rada nebude nasledovať odporúčania vo vašej správe, aké kroky podnikne Európsky parlament?

V prvom rade chceme diskutovať a vyjasniť si, čo je možné zmeniť. Môžeme to, samozrejme, spojiť s našimi relevantnými príkladmi, ako je vyšetrovacia komisia LuxLeaks. Zaujímalo by ma, ktoré členské štáty by boli proti skoncovaniu s daňovými únikmi. Nástroje na splnenie tejto úlohy máme k dispozícii. Budeme v silnej pozícii, kde sa môžeme príslušných strán pýtať, či chcú konať, alebo nie.

REKLAMA

REKLAMA