EÚ predstavuje úplne nový model, lídri to nevidia

Najlepšie strážené tajomstvo Európy je, že predstavuje novú politickú ale najmä ekonomickú, post-kapitalistickú a post-industriálnu ekonomickú paradigmu, hovorí bývalý poradca šéfa eurokomisie.

Marc Luyckx Ghisi.
Marc Luyckx Ghisi.

V 90. rokoch dostal úlohu premyslieť, ako bude EÚ vyzerať o 30 rokov. Úlohu spolu s ďalšími splnil v podobe Bielej knihy Európskej komisie z roku 1993. Tá bola podľa Ghisiho veľkým Delorsovým intelektuálnym úspechom, politicky však už nie.

Hovorí, že doterajší spôsob rozvoja našej ekonomiky zabíja nás aj Zem a každý to buď vie, alebo to podvedome tuší. Je optimistom a tvrdí, že „podvedome si ľudstvo zvolilo život“, začína za zaujímať o životné prostredie, zodpovedné podnikanie, ľudský kapitál. Žiadny z európskych politikov ale stále podľa neho nemá odvahu povedať, že žiadne nové pracovné miesta v priemysle už nevzniknú. Marc Luyckx Ghisi.

Tvrdíte, že Európska únia predstavuje novú paradigmu v politike aj v ekonomike. V akých ohľadoch?

Prvý dôkaz je v Zmluvách. EÚ je vo svete prvou úspešným príkladom, kde sa podarilo Zmluvami zaviesť permanentnú absenciu násilia medzi štátmi. To, čo v roku 1950  chceli Monnet, Robert Schuman,  de Gasperi a Spaak, bolo znemožniť vojnu medzi Nemeckom a Francúzskom. Dnes sa dá povedať, že bez toho, aby to vedeli, zaviedli vo svete novú politickú paradigmu. Niečo podobné, ako keď sme pred pár storočiami zaviedli „vládu zákona“, čo bol obrovský pokrok smerom k odstráneniu násilia vo vnútri štátov. Teraz sme zaviedli nenásilie medzi štátmi. Znamená to, že EÚ je povinná – a robí to potichu – vymyslieť a vytvoriť nové nástroje nenásilnej zahraničnej politiky. Javier Solana v tomto smere urobil obrovskú prácu. Nie som si istý, či je aj teraz európska zahraničná politika tak kreatívna. 

Európski lídri, ako aj národní lídri však dnes majú problém nanovo „predať“ európsky projekt verejnosti. Príbeh o zabezpečení mieru pre kontinent už akoby nestačil a nový sa ťažko pri súčasnej kríze vymýšľa. Čo by ste im poradili?

Je tu ale ďalšia dobrá správa. Poviem Vám príbeh. Keď Gutierrez prišiel s návrhom Lisabonskej stratégie v marci v roku 2000, prvý paragraf znel: „Táto stratégia je novou ekonomickou paradigmou v Európe“. Hlavy štátov a vlád vtedy povedali: Dobre podpíšeme stratégiu, ale zrušme prvý paragraf. Ak si prečítate závery Európskej rady z Lisabonu tento prvý paragraf zmenili.

Tou tajnou dobrou správou je, že Lisabonská stratégia je post-kapitalistická, post-industrálna ekonomická paradigma. Je to najlepšie strážené tajomstvo Európy a vo svete. Mali by ste si prečítať knihu profesorky ekonómie Marie Joao Rodriguesovej, ktorá bola jednou z mysliteliek za Lisabonskou stratégiou. Vysvetľuje, že vedomostná spoločnosť a vedomostná ekonomika je novou ekonomickou paradigmou. Skvelou správou je, že táto nová logika je koncentrovaná na človeka.

Je stratégia Európa 2020 podľa Vás jej hodným pokračovateľom?

Snaží sa ísť smerom k vedomostnej spoločnosti ale so zlou víziou. To znamená, že máme nové víno v starej „priemyselnej“ fľaši. Nebezpečenstvo je rovnaké ako s Lisabonskou stratégiou, a síce neúspech, pretože nemáme správnu víziu. Od Bielej knihy Európskej komisie z roku 1993 hovoríme o vedomostnej ekonomike. Počuli ste za posledných 20 rokov nejakú hlavu štátu – s výnimkou Fínska – hovoriť o tvorbe nových pracovných miest vo vedomostnej ekonomike? Nič. Sme v zvláštnej situácii, máme novú paradigmu, no akoby sme ju  neboli schopní vidieť.

Aké sú ale parametre vedomostnej spoločnosti/ekonomiky o ktorej hovoríte? Vedomostná ekonomika sa objavuje v politických dokumentoch aj na Slovensku, politici o nej z času na čas hovoria.

V prvom rade výrobný prostriedok už nie je ten istý. V poľnohospodárstve je to pole, v priemysle je to fabrika. Vo vedomostnej spoločnosti je to človek, ktorý tvorí, pretože vo vedomostnej spoločnosti aplikujete vedomosti na vedomosti, aby ste zase vytvorili nové poznatky. Je to nový proces tvorby hodnôt. Je to iný svet. Znamená to, že výrobný prostriedok, ktorým je človek, chodí každý deň domov a nemôžete ho už viac vlastniť. Toto je nová ekonomická paradigma, orientovaná na človeka a udržateľná.

To je dôvod prečo hovoríme o ľudskom kapitáli. Évidemment. To je dôvod, prečo hovoríme o ľudských zdrojoch, je to nový výrobný prostriedok, čo však nikto nevidí. Súhlasím so sociológom Karlom Marxom. Ak zmeníte výrobný prostriedok, zmeníte Weltanschauung, víziu sveta, paradigmu. To je presne to, čo hlavy štátov a vlád a ministri financií neakceptovali v roku 1994, v roku 2000 a ani dnes.

Dnešná situácia v EÚ je ale dosť neortodoxná, kríza je témou každodenných diskusií. Aký vplyv bude mať podľa Vás na vnímanie zmeny paradigmy? Bude kríza v zmene myslenia katalyzátorom alebo naopak pozdrží akceptáciu tejto zmeny?

Kríza bude silným katalyzátorom v civilizačnom posune. No dodal by som ďalší element. Európsky dlh je desať. Americký je proporčne asi desať tisíc. Dlh Veľkej Británie je tiež obrovský, japonský tiež. Európa je prvá, ktorá zavádza úsporné opatrenia. Neaplikovali sme islandský model, čo by bol veľmi dobrý nápad, ale politicky to bolo pravdepodobne nemožné. Končene sa nám viac menej darí stabilizovať euro, no to sme mohli urobiť oveľa rýchlejšie, ak by sme ukázali trochu viac solidarity. Ak by bol predsedom Komisie Jaques Delors, myslím, že by sme problém európskeho dlhu vyriešili za dva dni.

Ako?

Pretože Delors by povedal: Solidarité messieurs. Pomohli sme Nemecku pred 20 rokmi miliardami na zjednotenie. Teraz spoločne pomôžeme Grékom. Rozšírime sieť solidarity, vytvoríme okamžite eurobondy a Gréci si môžu požičať za 1 %. C’est fini. Každý to vie. Dvaja bývalí Delorsovi poradcovia napísali v článku pre Le Monde presne toto, nič nové si nevymýšľam.

Sme na prahu vyriešenia problémov Európy. Čo vieme a čo tiež začínajú hovoriť v Komisii je, že Američania a Briti pravdepodobne každý týždeň od roku 2010 do 2012 útočili na euro prostredníctvom  médií. No tá stratégia teraz zlyhala a kamery sa pomaly obracajú na dolár, ktorého situácia je podľa môjho názoru beznádejná. Najhoršie na tom je, že Republikáni tlačia Obamu do defaultu. Ak sa to stane, to bude tá skutočná veľká svetová kríza.

Čo by default dolára znamenal pre Európu?  

Nie príliš veľa. Sme chránení, ale pokiaľ ide o medzinárodný obchod, ak padne dolár, okamžite končí celý bretton-woodsky systém pretože nemôžete mať defaultujúcu menu ako referenčnú menu. Fini. Potom budeme potrebovať nový Bretton-Woods, v Riu alebo v Pekingu. To bude trvať istý čas. Zatiaľ bude euro fungovať relatívne dobre, hoci to všetci samozrejme pocítia. Mohli sme to vyriešiť v roku 2011, keď bol vo Francúzsku summit G20 a Sarkozy sa snažil diskutovať o Bretton-Woode, no Američania ho odmietli. Chápem to, Američania urobia všetko, aby pokračovali v systéme, v ktorom sa nachádzajú. Tlačia peniaze a my ten ich papier kupujeme ako peniaze. Táto mágia sa ale za chvíľu skončí.

Kríza, ku ktorej ideme je zmena ekonomického a monetárneho systému. Veľmi Vám odporúčam, aby ste si prečítali správu Rímskeho klubu pre Európsky parlament o peniazoch. Je to stostranová správa, ktorá vysvetľuje situáciu. Je to všetko tam, ale nikto o tom nehovorí.

Ako bývalý poradca Jaquesa Delorsa, čo by ste vyčítali súčasným politikom v Bruseli?

Chýbajúcu víziu. Nikoho však neviním. Viem pochopiť, prečo. Zamestnáva ich každodenná prevádzka, to je normálne. Delors si ale doprial ten luxus mať aj dlhodobú víziu. Mám taký pocit, ale je ťažké to dokázať, že sa hlavy štátov a vlád dohodli na oslabení Komisie a poslali do Bruselu ľudí nižšej úrovne. Ale to sa vráti.

Myslíte?

Áno, kvôli kríze. Kríza produkuje politikov akých potrebujeme. V situácii „business as usual“, máte „business as usual“ politikov. C’est normal. V kríze sa odnikiaľ objavujú ľudia a prichádzajú s novými víziami a nápadmi.

Ako vnímate diskusiu o Veľkej Británii, kde premiér David Cameron sľúbil referendum o vystúpení z Únie?

Tu vidím dve veci. Musí zvládať stranu s veľkou časťou, ktorá je anti-európska. No Cameron pochopil, že tento peňažný systém je v bankrote a vie, že v priebehu niekoľkých mesiacov či niekoľkých rokov bude musieť prijať euro, pretože dolár a libra explodujú. To však nemôže povedať. Nechce odísť, pretože ako sám povedal, že ak raz zavrieme dvere, už sa nevrátime a on vie, že sa bude musieť vrátiť. Nie je hlúpy. Len je zatlačený do kúta.

Začínajú chápať, že Európa robí legislatívu bez nich, o CO2, o Tobinovej dani alebo tiež o CDS (credit default swaps) a iných derivátov. Tobinova daň bola už v spomínanej Bielej knihe z roku 1994. Všetko tam bolo. Po 20 rokoch to konečne robíme bez Britov. C’est la vie. Chcete byť von, budete von.

(Cameron) vie, že bude potrebovať euro, pretože vie, že skutočný stav libry je katastrofálny. Nemôžu to povedať, pretože by skolabovala okamžite. Nikoho nekritizujem, pretože to pre nikoho nie je ľahké. Sú na pokraji priepasti.

Tiež ale hovoríte, že sme na pokraji kvantitatívnej zmeny. Vidíte ale od tohto bodu rôzne možné scenáre vývoja – viac a menej želateľné?

Je tu mnoho možných scenárov. Vytvárať násilné scenáre je veľmi jednoduché. Ja sa snažím vytvárať pozitívne, pretože je to náročnejšie. Zároveň to ovplyvňuje nás, musíme sa snažiť ovplyvniť budúcnosť v duchu pozitívnych scenárov.

Niečo ako seba-naplňujúce sa proroctvo?

Áno, no my to zvyčajne robíme opačne. Môj základ je ale veľmi silný. Zvolili sme si to, je to oficiálne, sme v novej politickej a ekonomickej paradigme. Vaša generácia to bude musieť doviesť do praxe.

Aká je úloha vedy v zmene paradigmy?

Celá nová kvantová fyzika priniesla inú definíciu hmoty, priestoru, času a vedomia. Niels Bohr, 1922 Nobelova cena, Werner Eisenberg, 1932 Nobelova cena. Odvtedy vieme, že kvantová fyzika je niečo úplne iné, než Newtonova fyzika. Je to ale niečo tak odlišné, že nám trvalo 100 rokov, kým sme to spracovali. Celá univerzitná mašinéria je súčasťou starej vedeckej paradigmy.

Môj priateľ, hlavný mysliteľ a konceptom Silicon Valley, Willis Harman to vysvetľuje v najlepšej knihe o zmene paradigmy „Global Mind Change“ z roku 1997. Vysvetľuje, že vo vede smerujeme k posunu od M1 k M3. M1 je metafyzika v ktorej sa nachádzame teraz. Mozog je hmota a vedomie – nevieme to ale úplne presne. No Metafyzika 3 hovorí, že najprv je vedomie a to vedomie aktivuje hmotu.

To je, čo mystici v Číne a Indii hovorili už pred tisícimi rokmi. Vlastne mystici mnohých náboženstiev to hovorili už pred mnohými rokmi. Konečne veda znovuobjavuje veci, ktoré ľudstvo vedelo. Všetko to bolo ohlásené najinteligentnejšími ľudia na celom svete. Prečítajte si knihu Lynn McTaggart „The Bond“. Je vynikajúcou novinárkou ktorá sprostredkováva túto novú logiku spôsobom pochopiteľným pre širokú verejnosť.

Predpokladáte aj posun v hodnotách ľudí, v príklone či odklone od náboženstiev?

Pozorujeme krízu patriarchálnych hodnôt. Netvrdím, že žiadni patriarchálne zmýšľajúci ľudia tu už nie sú. V každom náboženstve máte fundamentalistickú menšinu, ktorá je pred-moderná a patriarchálna a všetci spolu sú proti ženám. C’est normal.

Tento trend sa ale oslabuje, čo ich robí agresívnejšími. Évidemment. Začiatok písomného náboženstva bol posunom k patriarchálnemu systému. No od toho sa dnes vzďaľujeme. Čo to bude znamenať? Post-patriarchát je akási užitočná a inteligentná spolupráca medzi feminínnym a maskulínnym v mužovi a feminínnym a maskulínnym v žene, akýsi dialóg oboch pólov. Taktiež začíname rozumieť tomu, že sexualita môže byť cesta k tomu božskému v nás.

Pozadie

Marc Luyckx Ghisi bol 10 rokov (1990-1999) členom prestížnej „Forward Studies Unit“ Európskej komisie. Vytvoril ju jej vtedajší predseda Jaques Delors a za úlohu mala vypracovať dlhodobú víziu pre Európu. Ghisi vyštudoval matematiku aj filozofiu. Doktorát má z gréckej a ruskej teológie. Kedysi bol katolíckym kňazom, prednosť dal neskôr ženbe a 6 deťom. Prednáša na celom svete a hovorí deviatimi jazykmi. (Viac).

V Bratislave prednášal uplynulý týždeň na Ústave medzinárodných vzťahov a aproximácie práva UK.

REKLAMA

REKLAMA