Európa sa na kalkulačke vypočítať nedá

Sú veci v živote, ktoré sú merateľné, ale až tak na nich nezáleží a potom sú veci, ktoré nie sú merateľné, ale veľmi na nich záleží, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk predseda KDH Ján Figeľ.

Ján figeľ focus (TASR)
Ján Figeľ, zdroj: TASR

Najväčší posun vo volebných programoch KDH oproti roku 2006  pokiaľ ide o vzťah k EÚ je menšie zdôrazňovanie suverenity a obhajoby národných záujmov. Do akej miery to súviselo s objektívnym vývojom v Európe – tzn. už nemáme diskusiu o ústavnej zmluve, ale máme schválenú Lisabonskú zmluvu, a do akej s výmenou na čele hnutia?

Ja by som to spájal s politickou zmenou na čele, ale aj s dozrievaním. KDH a aj Slovenska. Nedá sa to urýchľovať umelo iba čítaním novín alebo pozeraním zahraničnej televízie. Ľudia potrebujú zažiť Európu v zmysle slobody, pravidiel, možností aj problémov. Samotná integrácia si vyžaduje prípravu a následné začlenenie – nielen pre členov vlády a parlamentu, ale pre spoločnosť ako celok, alebo aspoň jej aktívnejšiu väčšinu. My sme vždy stáli na línii formovať Európu, nie ju blokovať.

V programe vypadla fiškálna politika z výpočtu oblastí, kde špeciálne trváte na dodržiavaní princípu subsidiarity. Znamená to, že KDH je pripravené diskutovať o fiškálnej harmonizácii?

Sme pripravení. Fiškálna usporiadanosť, stabilita a dôveryhodnosť je v záujme Slovenska. Euro je aj naša mena a prijatie tzv. fiškálneho kompaktu je v záujme eurozóny. Som presvedčený, že euro, tak ako bolo prijímané, aj vzhľadom na vtedajšiu politickú konšteláciu pri nástupe Ficovej vlády, znamenalo väčšiu mieru stability. Ak by sme boli napríklad v situácii dnešného Maďarska a všetkých tendencií a pokušení na politickej scéne, Slovensko by doplácalo na neukotvenosť v priestore zodpovednejších fiškálnych pravidiel. 

Pri spôsobe ako vynucovať fiškálne pravidlá spomínate v programe aj možnosť vylúčenia krajiny z eurozóny. Vnímate to ako reálnu možnosť pre krajiny v problémoch, alebo skôr ako nástroj na odstrašenie?

Ako účinnú a krajnú hrozbu pre tzv. čiernych pasažierov. Spoločenstvo je postavené na pravidlách a dôvere a ak niekto nerešpektuje pravidlá, nemôže zdieľať dôveru, pretože to ostatní musia za neho draho platiť. Vylúčenie je krajná možnosť, predtým však je viacero možných krokov a kombinácií, ktoré znamenajú vynútiteľnosť pravidiel vrátane sankcie. Ak sa dodržiavajú pravidlá, je to oproti nestabilnému medzinárodnému prostrediu v čase globálnych výziev „win-win“ situácia.

Podporujete možnosť Európskej komisie vstupovať  do národných rozpočtov, ak sa porušujú pravidlá?

Ak by krajiny porušovali pravidlá, ktoré ony samé formulovali, tak musí byť na ihrisku rozhodca, ktorý môže dôveryhodne nielen zapískať, ale aj potvrdiť a vymáhať isté sankcie. Nemyslím si, že potrebujeme ďalšie inštitúcie, ale skôr akcieschopnejšie inštitúcie. Takou by mala byť aj Európska komisia.


Veľa sa hovorí o nadmernom využívaní medzivládnej metódy pri riešení dôležitých otázok. Vidíte v tom protiklad oproti komunitárnej metóde?

Prísne vzaté to nemusí byť problém alebo kontradikcia, pretože aj európske spoločenstvá vznikali na medzivládnej báze. Niektoré politiky boli vnesené do už existujúcej komunitárnej metódy – napríklad Schengen. Skôr to považujem za schopnosť časti Únie ísť dopredu v niektorých agendách spôsobom, aby sa riešil problém a nerozdeľovala Únia. Ak by sme iba vyčkávali, kým budú všetci pripravení alebo ukazovali prstom na vinníkov, tak tým nepomôžeme ani sebe, ani Únii a ani svetu. V tejto chvíli si myslím, že iné riešenie nie je dostupné. Budúcnosť ukáže kedy a za akých podmienok sa pričlenia ostatné štáty.

 

V čom sú riziká pre Slovensko spojené s dvojrýchlostnou Európou?

Väčšie riziko vidím v Únii, ktorá by sa štiepila. Vo viacrýchlostnej Únii problém v podstate nie je, ak sa tí slabší a pomalší môžu neskôr pridať a ak im spoločenstvo je ochotné za racionálnych, rozumných podmienok pomáhať. Ak chcú rýchlejší napredovať, pomalší by ich nemali brzdiť. Dnešná dohoda nie je proti ostatným. Je to „za“ niečo, s otvorenosťou pre každého. Toto podporujem a pri stále väčšom počte členov, za chvíľu 28, to považujem za jedno z logických a potrebných riešení pre rozmanitosť záujmov a pre rôznu pripravenosť štátov na ďalšiu spoluprácu.

 

Je podľa Vás želateľné, aby sa v niektorých oblastiach zrušila jednomyseľnosť v rozhodovaní?

Nemyslím si. Únia je v rukách štátov, ony sú jej pánmi. Únia nie je superštátom, a tak to má aj zostať. Avšak to neznamená, že Únia je problém, oponent či nebezpečenstvo. Spoločenstvo by v zmysle subsidiarity malo robiť len to, na čo je lepšie uspôsobené ako samotné štáty. Je to zdravý princíp. To, že Slovensko muselo zaplatiť cenu prostredníctvom pádu vlády pri schvaľovaní eurovalu, je veľká skúsenosť, ale riešiť to zrušením jednomyseľnosti je nesprávne.

Jednomyseľnosť veľkého Nemecka a najmenšej Malty, ktorá je menšia ako Bratislava, hovorí o emancipácii, o spoluzodpovednosti všetkých, nielen niektorých a nie len tých veľkých. Táto vyváženosť je veľkým pozvaním k zrelosti pre Európu.

Pri niektorých nástrojoch je špecifikum v tom, že stačí istá kvóta na ich aplikáciu. Najmä pri finančných záležitostiach. MMF tiež nefunguje tak, že musia všetci súhlasiť. Dostatočný počet štátov, ktoré reprezentujú finančnú kapacitu, 85 až 90 %, umožnia nástoj použiť. Ak by sme to dohnali do extrému, tak by boli všetci rukojemníkmi všetkým aj v čase krízy a nevyhnutných záchranných opatrení.

Podporujete ratifikáciu ESM? Ako sa staviate k diskusii o jeho navyšovaní?

ESM sme podporili ako vylepšený nástroj a zároveň aj ako stabilnú súčasť výbavy eurozóny. Nie sme ale pripravení podporiť navyšovanie len preto, lebo nie sú rešpektované iné pravidlá alebo neaplikujeme dostatočne prísne to, čo je naozaj ozdravné. Základ zmien sú národné politiky, nielen európsky prístup.

Platí to aj pre diskusiu o eurobondoch?

Áno.

 

Aký je postoj KDH k možnosti zvýšiť podiel tzv. vlastných zdrojov európskeho rozpočtu?

Myslím si, že toto nie je nevyhnutné a nie je to riešením. Samozrejme, že príjmy a výdavky sú z hľadiska rovnováhy veľmi dôležité, ale väčší akcent by som spájal so spôsobom využitia terajších príjmov – efektívnosť a prepojenosť európskych, národných a súkromných zdrojov.

 

V novom programovacom období sa budú meniť akcenty podpory. Ktoré témy sú pre KDH ťažiskové pre ďalšie programové obdobie?

Asi by som začal dopravou, keďže som aj minister dopravy. Považujem to za tému nie len infraštruktúry, ale aj ekonomiky, rozvoja regiónov, zamestnanosti. Potom je to zamestnanosť, čo je achilovka dnešnej Európy. Ďalej je to informatizácia a vedomostná spoločnosť ako trend ale aj vybavenosť, prepojenosť a dostupnosť služieb, debyrokratizácia a udržateľný hospodársky rast.

Vidíte priestor na zlepšenie slovenského mechanizmu, v rámci ktorého sa formulujú pozícii Slovenska k európskym iniciatívam a legislatíve? Je dostatočne efektívny a inkluzívny?

Vidím väčší priestor na dialóg s tzv. stakeholdermi. Slovensko by malo mať pri definovaní svojich východiskových pozícii, ale aj v rámci celého rozhodovacieho procesu na jednotlivých úrovniach a v jednotlivých sektoroch agendy EÚ, vytvorené konzultačné fóra tak, aby politiku netvorili len vládni úradníci ale aj priestor, ktorého sa rozhodnutia priamo týkajú. Keď sme vstúpili do Únie, intenzita hodnotenia európskych procesov a informačné toky boli na vládnej úrovni veľmi silné. Následne však boli mnohé štruktúry na jednotlivých ministerstvách a Ústredný orgán štátnej správy degradované resp. rekonštruované smerom nadol. To nie je dobré, pretože intenzita práce sa vstupom do Únie neznižuje, ale naopak, skôr zvyšuje. Nie všetci to tak pochopili, čo je na škodu Slovenska. To treba zmeniť.

Budete presadzovať personálne posilnenie tejto agendy?

Personálne, kompetenčne a zároveň ich postavenie v rámci štruktúr. To totiž nemôže byť úzky výsek, ktorý komunikuje s Bruselom alebo má na starosti európske záležitosti, ale potrebná je istá miera horizontality, inkluzívnosti, ktorá realizuje informačné toky, formovanie politík a ktorá je schopná prenášať vplyv Slovenska do procesu tak aby bolo aktívne.

 

Sú nejaké hranice v európskych témach, ktoré nechce KDH prekročiť pri rokovaní o povolebnej spolupráci?

Nemôžeme mať dve tváre, jednu bruselskú a jednu bratislavskú. Líniou je nastavenie politiky a jednotlivých postojov tak, aby proslovenské a proeurópske postoje neboli problém, ale riešenie. Celé dejiny Slovenska o tom hovoria, nikdy sme nežili v exkluzivite, v izolácii. Vždy tu bol nejaký dominantný vplyv niekoho, niečoho. Často cudzieho. Dnes sa prvýkrát môžeme slobodne a dobrovoľne zúčastňovať na európskej spolupráci tak, aby bola aj v náš prospech. Kedykoľvek sa od toho stola dá odísť. Keď to niektorí chcú, nikto ich tam nedrží. Avšak postaviť politiku na pozícii proti Bruselu, proti EÚ, znamená poškodzovať Slovensko. Téza „ani cent“ je tak hlúpa, že ju ekonóm nemôže ani vyjadriť. Európa sa na kalkulačke vypočítať nedá. Povedali to už múdrejší – sú veci v živote, ktoré sú merateľné, ale až tak na nich nezáleží. A potom sú veci, ktoré nie sú merateľné, ale veľmi na nich záleží. Povedal to Albert Einstein, ktorý musel z Európy ujsť, aj keď bol génius. To, že je v Európe pokoj, stabilita, a že na Slovensku je taká prosperita, aká tu nikdy nebola, to nie je od počasia a ani z populizmu.

Pozadie

Rozhovor patrí do série realizovanej v rámci spracovania analýzy postojov slovenských politických strán k európskym otázkam pred parlamentnými voľbami 2012. Výsledky analýzy budú prezentované 2. marca v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave. 

REKLAMA

REKLAMA