Európania si musia viac veriť

Pokiaľ si nebudeme veriť a necháme sa ochromiť tlakmi, z krízy sa nedostaneme, hovorí v rozhovore pre EurActiv.cz bývalá španielska ministerka zahraničia Ana Palacio.

Anna Palacio
Zdroj: Aspen Institute Prague

Vaša krajina je pod silným tlakom zo strany finančných trhov. Vláda sa v súlade s odporúčaniami EK  sústreďuje na úsporné opatrenia, na druhej strane však spolu s Francúzskom a Talianskom volá po porastových politikách. Ako má vyzerať správny mix týchto politík?

Myslím si, že najväčším španielskym problémom (a nie len španielskym) sú výzvy, ktoré pred nás kladie nová situácia vo svete. Španielsko musí v budúcnosti predovšetkým zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.  Podľa mňa by malo ísť o viac než len o úsporné opatrenia, pretože škrty pre škrty situáciu neriešia. Úsporné opatrenia musíme urobiť, aby sme dali zmysel výdavkovej aj príjmovej strane rozpočtov. To nám pomôže lepšie sa vyrovnať s výzvami v podobe tohto nového silne konkurenčného sveta.

Z aktuálnej diskusie, ktorá prebieha v EÚ sa zdá, akoby medzi rastom a fiškálnou zodpovednosťou existoval vzťah „niečo za niečo“. Aký je Váš názor?

Tak to nie je. Nie je to buď – alebo. Predovšetkým musíte dať zmysel verejným financiám. Schválne hovorím „dať zmysel“ a nie „v nich škrtať“. Pokiaľ verejne rozpočty budú zmysluplné, pomôžeme tým aj hospodárskemu rastu.

Čo pomôže eurozóne vymaniť sa z krízy?

Najviac nám chýba dôvera v seba samých. Vezmite si Španielsko. Zatiaľ čo v roku 1982 bolo podľa Svetovej banky rozvojovou krajinou, dnes je jej HDP na obyvateľa cez 30 tisíc dolárov. Španielsko urobilo obrovský skok dopredu, ale časť nerovnováh, s ktorými sa teraz potýkame  (napríklad na trhu práce alebo v štátnej správe) majú na svedomí asymetrie, ktoré s týmto skokom súvisia.

Čo v Španielsku v súčasnosti chýba a čoho malo v 80. rokoch nadbytok, je pocit, že to zvládneme a že si s ťažkou situáciou poradíme. Hovorím o Španielsku, pretože ho poznám najlepšie, ale platí to aj pre iné krajiny.

Takže prvá vec, ktorú musíme urobiť je začať veriť, že to dokážeme. Nemôžeme zabudnúť, že Európska únia je stále najväčšou svetovou ekonomikou. Tvoríme 17 % svetového HDP, Spojené štáty len 12 %. Únia je zároveň svetovou mocnosťou v inováciách. Pokiaľ si ale nebudeme veriť bude to veľký problém.

Nechýba nám tiež dôvery v politikov? Viera, že politici zvládnu krajinu niekam posunúť?

Nie, v prvom rade musíme veriť v sami seba. Z nedostatku sebadôvery pramení nedostatok dôvery v politikov.

Ak chceme zdržať základy európskeho sociálneho štátu, musíme sa prispôsobiť novej situácii vo svete. Nie je to tak dlho čo sa o Nemecku hovorilo ako o  európskom pacientovi. Berlín sa ale so svojimi problémami vysporiadal a teraz je v oveľa lepšej situácii než všetci ostatní.

Pokiaľ sa dôkladne pozriete na španielsky export, čísla vyzerajú veľmi dobre. Niečo tomu ale chýba. Ochromujú nás tlaky o ktorých som hovorila. Nemali by sme sa ale cítiť ochromení, ale uvedomiť si, že ide v mnohých smeroch o dôsledky onoho veľkého skoku. Musíme sa s tým vyrovnať rozumne a efektívne tvrdou a tímovou prácou.

Pokiaľ chcete nejaký symbol, pozrite sa na španielsky futbalový tím na európskom šampionáte, ktorý mal kvôli svojej vnútornej rozmanitosti zo začiatku problémy s koordináciou. Potom sa ale naučil túto rozmanitosť využívať a stal sa z neho stroj na víťazstvo. Španielsko by sa malo zachovať podobne.

A čo dôvera občanov? Ako ju prinavrátiť?

To nie je vôbec jednoduché. Musíte sa snažiť oveľa prsnejšie vysvetliť, kam smerujete a prečo robíte to, čo robíte a to dnes bohužiaľ veľmi často nedeje. Je to výzva. Na druhej starne ale oslovujeme spoločnosť, ktorá intelektuálne má na to, aby to pochopila. Len je treba vysvetľovať.

Takže potrebujeme dlhodobé vízie?

Samozrejme, pretože ak od ľudí žiadate obete a chcete od nich, aby akceptovali, že nastanú ťažké časy, musíte im zároveň vysvetliť, že síce ťažké časy nastanú ale my to tak chceme.

V roku 1989 sme kvôli vstupu do Európskej únie museli sme zrušiť časť priemyslu. To prinieslo vysokú nezamestnanosť a obecne veľmi ťažké obdobie. Ľudia ale chápali, že je to potrebné podstúpiť, pretože chceme byť súčasťou EÚ. Práve tento spôsob vysvetľovania nám tu chýba. A nie len v Španielsku.

Z prieskumu postojov verejnosti, ktorý robil Pew Research Center vyplýva, že podobná situácia je v celej Európe. Pre starú Európu to síce platí o niečo viac, než pre novú, ale myslím si, že ide o spoločnú výzvu.

Na to potrebujeme lídrov. Máme ich vôbec?

Myslím si, že vina sa nadá zvaľovať na nedostatok lídrov. Je to začarovaný kruh. Nemáte lídrov, pretože ľuďom chýba ten správny príbeh.

Pozadie

Ana Palacio bola v rokoch 2002-2004 ministerkou zahraničných vecí Španielska. Predtým pôsobila od roku 1994 ako poslankyňa Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu. Pôsobila tiež ako viceprezidentka Svetovej banky. EurActiv.cz s ňou hovoril pri príležitosti konferencie Aspen Institute Prague.

REKLAMA

REKLAMA