Európske politické frakcie by mali dobre zvážiť svojho kandidáta na predsedu Komisie

Ako v rozhovore pre EurActiv uviedol podpredseda Európskej komisie zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič, každá európska politická frakcia by mala veľmi dobre zvážiť, koho navrhne do čela svojej kandidátky na predsedu Komisie tak, aby mal tento človek reálnu šancu nielen získať hlasy vo voľbách, ale byť aj akceptovateľný Európskou radou.

Maroš Šefčovič
http://euractiv.sk

Neuvažuje sa v európskej legislatíve o niečom, čo by zadávalo priame úlohy europoslancom v komunikácii s občanmi?

V prípade, ak sú občania s prácou europoslancov nespokojní, jediné, čo môžu spraviť,  je veľmi dobre si rozmyslieť, koho chcú voliť do Európskeho parlamentu a spomenúť si na to, ako sa úradujúci poslanci správali za uplynulé volebné obdobie.  Túto právomoc však nemožno legislatívne ošetriť.

Plánuje Komisia aj nové formy komunikácie s občanmi?

Určite áno. Aj táto diskusia (Dialóg Európa v Košiciach, pozn. red.) je novinka, ktorá sa momentálne skúša vo všetkých krajinách EÚ. Ja na komunikáciu s občanmi  okrem priamej diskusie často využívam sociálne siete. Na Slovensku majú  mnohé školy záujem o komunikáciu cez skype a online chaty.  Pedagógovia či študenti ma v tejto súvislosti často kontaktujú, pričom na tieto aktivity sa vždy snažím nájsť si čas.

Pamätáte si na nejaké konkrétne podnety od občanov?

Napríklad sami mladí ľudia hovoria o tom, ako znalosti o EÚ v školách chýbajú.  Preto je potrebné pokračovať v diskusii o správnom nastavení vzdelávacieho systému tak, aby základné informácie o fungovaní a štruktúre EÚ boli automatickou súčasťou učebného procesu podobne ako sa študenti v rámci občianskej náuky oboznamujú s fungovaním politického systému v národných podmienkach.

Súčasná Komisia má pred sebou posledný rok. Ktoré veľké témy by rada ukončila do konca mandátu?

 Momentálne je na stole okolo 400 legislatívnych návrhov a prebiehajú práce ohľadne legislatívneho programu na budúci rok. Konzultácie s Európskym parlamentom nám hovoria, že je tam legislatívny priestor, aby sa dotiahlo 100 najdôležitejších legislatívnych opatrení.

Pre Európsku komisiu je absolútne najdôležitejšie, aby sa dotiahli práce, ktoré výrazným spôsobom posunú vpred projekt dobudovania bankovej únie. Je to oblasť, kde máme pocit, že EÚ môže byť naďalej zraniteľná. Dôvera na medzibankovom trhu sa úplne neobnovila. Naďalej sa nepodarilo adekvátne uvoľniť tok peňazí z bánk voči podnikateľom a občanom. Je to problém, ktorý musíme odstrániť, aby nám ekonomika začala naplno fungovať.

Ďalej sú to všetky oblasti, ktoré by mohli priniesť viditeľný výsledok občanom vyplývajúci z jednotného trhu, opatrenia v oblasti digitálnej ekonomiky a opatrenia, ktoré navrhoval Michel Barnier ohľadom elektronickej fakturácie, elektronického podpisu a elektronického verejného obstarávania. To všetko sú oblasti, ktoré by mali praktický a hmatateľný  dopad na podporu ekonomického rastu a občiansky komfort.

Ako odhadujete šance návrhu na vytvorenie európskej prokuratúry?

Je to návrh, ktorý má v niektorých členských krajinách veľkú podporu, keďže sa často poukazuje na spôsob, akým sa čerpajú eurofondy a do koľkých vyšetrovaní musí byť zapojený OLAF. Často sa OLAF-u vyčíta, že mu chýba trestnoprávna koncovka. Aj preto viaceré členské krajiny podporujú, aby vznikol úrad európskeho prokurátora. Bude tu potrebný jednomyseľný súhlas všetkých krajín a osobne si myslím, že to budú zložité rokovania a proces bude trochu dlhší.

Vidíte reálne, že scenár výberu budúceho predsedu Európskej komisie prebehne tak, ako to predpokladajú európske politické strany?

Zo strany EP je snaha, aby procedúra rešpektovala nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy a jej jednotlivé etapy boli vopred dohodnuté.. Môj pocit z rokovania s ministrami pre európske záležitosti je, že mnohé členské krajiny uvítali oznámenie EK, aby si každá veľká politická frakcia  nominovala  kandidáta na tento post, aby sa voľby personalizovali a ľudia sa vedeli lepšie stotožniť s tým, koho volia.

Veľká podpora je aj tomu, aby sa celý proces stransparentnil a aby si každá národná politická strana jednoznačne vopred zadefinovala, do ktorej politickej rodiny bude patriť po voľbách. Voliči by nemali byť prekvapení, ktorú európsku politickú skupinu vlastne volia.

Dilema nastáva v momente, keď bude o kandidátovi rozhodovať Európska rada. Ja osobne si viem ťažko predstaviť, že by mohlo byť o kandidátovi na post predsedu EK prijaté rozhodnutie, ktoré by úplne ignorovalo priebeh volieb a ignorovalo by tých kandidátov, ktorí do tejto volebnej kampane pôjdu.

Preferoval by som, aby si každá európska politická frakcia veľmi dobre zvážila, koho navrhne a koho postaví do čela svojej kandidátky, aby mal tento človek reálnu šancu nielen získať hlasy vo voľbách, ale byť aj akceptovateľný Európskou radou.

Každý jeden minister mi totiž v diskusii zároveň zopakoval, že prerogatívu Európskej rady vo výbere predsedu EK, ktorú jej dáva Lisabonská zmluva, treba rešpektovať.

Máme dnes už dve Európske občianske iniciatívy, ktoré spĺňajú formálne podmienky pokiaľ ide o počet vyzbieraných podpisov. Čakali ste, že to budú ako prvé práve tieto dve – týkajúce sa práva na vodu a iniciatíva „Jeden z nás“?

Asi aj áno a to preto, ako je problematika vody spojená s vnímaním tejto témy v kontexte základných ľudských práv a privatizácie. Zapojenie municipalít a samospráv bolo od začiatku intenzívne, preto som ani nebol veľmi prekvapený , že počet podpisov veľmi rýchlo narastal.

Diskusia ohľadom kmeňových buniek je zase téma, ktorá má v sebe veľmi silný náboženský a morálny aspekt, ktorý ľudí mobilizuje. Základné hodnoty v týchto dvoch témach dokázali mobilizovať veľký počet ľudí vo veľmi krátkom čase.

Som veľmi rád, že už v tomto prvom cykle sa nám podarí dotiahnuť tento proces až do záveru, hoci to bude náročné pre nás všetkých. Organizátori deklarovali vyzbieranie potrebného množstva podpisov a  teraz bude nasledovať verifikácia týchto podpisov zo strany ustanovených  národných autorít. Dúfam, že to dopadne dobre, pretože viem, že pripravenosť niektorých členských krajín bola na veľmi rozdielnych stupňoch.

Potom nastúpi proces diskusie v Európskom parlamente. Kalendár následne vychádza tak, že naše oznámenie o tom, ako Európska komisia s predmetnou iniciatívou naloží, príde pár týždňov pred európskymi voľbami.

Bude teda na jednej strane dobré, že prvé občianske iniciatívy zakončia cyklus ešte počas tejto Komisie, zároveň si ale uvedomujeme citlivosť tém a to, že budeme musieť vyjsť s naším stanoviskom k nim tesne pred voľbami.

REKLAMA

REKLAMA