F. Timmermans: Európa je súčasť riešenia, nie problému

EurActiv.sk sa rozprával s holandským ministrom pre európske záležitosti Fransom Timmermansom o Reformnej zmluve a ďalších európskych výzvach.

Frans Timmermans
Frans Timmermans

Holandsko bolo jednou z dvoch krajín, ktoré odmietli Ústavnú zmluvu v referende. Dnes je na stole nový text, ktorý potrebuje politický súhlas európskej 27-čky. Vláda premiéra Petra Balkenendeho minulý týždeň na odporúčanie Rady štátu, najvyššieho poradného orgánu vlády rozhodla, že referendum o novej zmluve nebude. Konečné slovo však náleží parlamentu, ktorý aj v roku 2005 v rozpore s preferenciu premiéra rozhodol o konaní ľudového hlasovania.

Frans Timmermans je ministrom pre európske záležitosti vo štvrtej vláde Petra Balkenedeho. Je sociálny demokrat, člen strany PvdA.

  • Holandská vláda rozhodla, že referendum o novej Reformnej zmluve EÚ nie je potrebné. Myslíte si, že parlament tento postoj podporí?

Pokiaľ vieme, väčšina v parlamente v súčasnosti podporuje našu pozíciu. Budeme o tom rokovať budúci štvrtok (11. októbra – pozn. red.), ale zdá sa, že väčšina nás podporí.

  • Do akej miery podporuje holandská verejnosť Reformnú zmluvu?

Myslím si, že vo všeobecnosti existuje podpora pre zmeny oproti Ústavnej zmluve. Prevláda pocit, že sme dobre vyjednávali a výsledok je pre nás lepší. Ale tiež treba povedať, že musíme na verejnej podpore pre Európu popracovať, pretože je v súčasnosti pomerne nízka.

  • Jedným z argumentov kritikov Ústavnej zmluvy bolo, že Holandsko stráca v rozšírenej Európe silu. Myslíte si, že rozšírenie znížilo vplyv starých členov?

Je samozrejmé, že ak máme 27 členov namiesto 6, je váš vplyv relatívne menší. Zároveň je však 27 krajín a 500 miliónov ľudí ako celok oveľa silnejší než EÚ so 6 členmi. Záleží od toho, či chcete vidieť pohár poloplný alebo poloprázdny. Ja by som povedal, že sa náš vplyv po rozšírení relatívne zvýšil pretože máme väčšiu možnosť ovplyvniť dianie vo svete, než sme mali keď nás bolo menej.

  • To však platí len ak je 27-členný blok schopný dospieť k nejakému rozhodnutiu. Myslíte si, že viacrýchlostná Európa by bola riešením  prípadnej neschopnosti prijímať rozhodnutia?

Funguje to v niektorých oblastiach, ale nie v rámci EÚ. Nemali by sme mať viacrýchlostnú Európu v EÚ, ale mimo nej, ktorá by sa potom vrátila späť. Schengen je výborným príkladom toho, ako niekoľko krajín začalo užšie spolupracovať mimo rámca EÚ a keď sa spolupráca ukázala byť úspechom bola inkorporovaná do EÚ a dnes všetci členovia ašpirujú na to byť jej súčasťou. To je cesta vpred. Vytvoriť viac rýchlostí vnútri EÚ je veľmi komplikované. Narazíte na problémy s rozhodovaním, transparentnosťou, kontrolou, atď.

  • Čo je potrebné urobiť, aby sa z Európy stal globálny aktér?

Európa musí hovoriť jedným hlasom, oveľa viac než je tomu dnes. Jednou z najväčších výziev, ktorej čelíme je naša politika voči Rusku. Ak je v Európe veľa názorov oslabuje to našu pozíciu tvárov v tvár Moskve. Povedal by som, že je potrebné prísť s jednotnými politikami v niektorých oblastiach, to nás robí silnými. Videli sme to vo vzťahu k Ukrajine – Európa udávala tón pri jednaní s Ukrajinou po kríze pretože bola jednotná, mala jednu politiku. A Američania a Rusi potom nasledovali to, čo robila Európa. Jednou z najdôležitejších otázok, kde by sme mali dospieť k jednote je environmentálna politika a reakcia na klimatické zmeny. Myslím si, že máme dobrý základ v dohode na Európskej rade z marca, mali by sme na tom stavať.

  • Aký je názor holandskej vlády na spoluprácu medzi NATO a EÚ v bezpečnostných otázkach a krízovom manažmente?

NATO by bolo bez EÚ stratené a EÚ potrebuje pri svojich operáciách skúsenosti a kapacity NATO. Vítam francúzske rozhodnutie vyplniť medzeru medzi NATO a Francúzskom. Je to veľmi dôležité. Európa by zároveň mala v tejto oblasti viac spolupracovať, než je tomu teraz. Netreba sa báť, že užšia spolupráca bude na úkor NATO. Naopak, ak by Európa hovorila v otázkach bezpečnosti jedným hlasom, posilnilo by to aj NATO.

  • V poslednom čase sa veľa hovorilo o „sociálnej Európe“. Myslíte si, že je to len politická rétorika, alebo je vytváranie „sociálnej tváre“ EÚ skutočne potrebné ak sa má EÚ priblížiť potrebám a očakávaniam svojich občanov?

Vidím jasný súlad medzi sociálnymi a hospodárskymi štruktúrami EÚ. Pred desiatimi rokmi populárna myšlienka, že by v niektorej európskej krajine – nech je to Slovensko, Česká republika alebo iná krajina – mohla byť hospodárska a sociálna sféra organizovaná podľa amerického modelu, sa neuskutočnila. My, Európania sa stále viac navzájom približujeme v organizácii ekonomiky, pričom dávame dôraz na sociálne štruktúry, v názoroch na sociálne služby a sieť sociálneho zabezpečenia, atď. To by malo byť základom pre spoluprácu. Teraz vôbec nehovorím, že by sme mali mať sociálne politiky na európskej úrovni. Malo by sa to robiť na národnej úrovni. Spoločný model by však mal byť základom pre naše hospodárske politiky v rámci Lisabonskej agendy.

My, Európania sa stále viac navzájom približujeme v organizácii ekonomiky, pričom dávame dôraz na sociálne štruktúry, v názoroch na sociálne služby a sieť sociálneho zabezpečenia, atď.

  • Počas posledných rokov sme boli svedkami vlny euroskepticizmu v krajinách EÚ. Myslíte si, že ide o výsledok spomalenia ekonomického rastu či iného vonkajšieho faktora, alebo je to preto, že EÚ zašla príliš ďaleko a príliš rýchlo?

Existuje veľa dôvodov. Pre staré členských štáty prišlo rozšírenie často prirýchlo a nestihli udržať krok s vývojom. To zohralo svoju úlohu v referendových kampaniach vo Francúzsku a Holandsku. Domnievam sa, že globalizácia k nám prichádza takým tempom a s takou silou, že ľudia nazerajú na Európu skôr ako na súčasť problému než na súčasť riešenia. Myslím si tiež, že 11. september a všetko to napätie v spoločnosti priviedli mnoho krajín ku kríze identity. Takže bolo veľa dôvodov a je ťažké poukázať len na jeden element.

REKLAMA

REKLAMA