O svojej zodpovednosti vedia, aj keď sa nezhodnú

Francúzsko-nemecké vzťahy sú najlepším príkladom ako sa medzi dvoma krajinami buduje dôvera. Na to nemusia vo všetkých otázkach spolu súhlasiť. EurActiv.sk sa rozprával s nemeckým a francúzskym veľvyslancom na Slovensku o tom, ako funguje povestný „motor Európy“ a ako vníma Strednú Európu.

Veľvyslanci
Zľava Jean-Marie Bruno, Axel Hartmann

Francúzsko a Nemecko podpísali pred 50 rokmi Elyzejskú zmluvu, ktorá položila základy novej kvality bilaterálnych vzťahov. Vidíte priame spojenie medzi týmto krokom a tým, že o 4 dekády neskôr sa Slovensko stalo členom EÚ?

Axel Hartmann, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku: 

Išlo o dôležitý krok nie len pre nemeckú a francúzsku vládu, ale aj pre obyvateľstvo a pre zjednotenie Európy. Nemecko a Francúzsko boli najväčšie krajiny so špeciálnym významom a zodpovednosťou. Po stáročia boli nepriateľmi, preto to bol prvý signál, že vzniká nová Európa. V roku 1963 (kedy sa zmluva podpísala, pozn. red.) tu zúrila studená vojna. Dva roky predtým postavili Berlínsky múr. Francúzsko a Nemecko ukázali, ako sa dá pristúpiť k budúcnosti, priateľstvom a spoluprácou cez vytvorenie slobodnej a zjednotenej Európy. Preto si myslím, že naozaj existuje priame spojenie medzi touto udalosťou, pádom Berlínskeho múru, koncom rozdelenia Európy a neskôr aj pristúpením Slovenska a ďalších krajín strednej a východnej Európy do EÚ.

Jean-Marie Bruno, veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku: 

V zásade to bola bilaterálna dohoda medzi krajinami, ktoré mali víziu, ako by mala Európa vyzerať. Bola základom neskoršej európskej spolupráce a Európa bola do veľkej miery vybudovaná na tomto priateľstve, pričom dôležité bolo, aby toto spojenectvo pretrvalo. V tomto zmysle predstavovala vzor budúcej podoby Európy, keď sa raz opäť spojí, hoci vtedy nikto nepredpokladal, že Berlínsky múr padne tak skoro. Som si však istý, že to bola súčasť vízie generála de Gaulla a spolkového kancelára Adenauera. Je symbolické, že práve dnes je 16. apríla, 10. výročie podpisu Zmluvy z Atén, ktorou k Slovensko a ďalšie krajiny východnej Európy pristúpili k EÚ.

Pred desiatimi rokmi sa spolupráca medzi Vašimi krajinami ešte zintenzívnila. Vznikla francúzsko-nemecká ministerská rada, ktorá sa stretáva dvakrát ročne a aj stretnutia na najvyššej politickej úrovni sú častejšie. Čo tento prepracovaný systém inštitucionálnych kontaktov Vašim krajinám prináša dnes?

J-M. Bruno: Majú istú symbolickú hodnotu, lebo ide samozrejme o formálne stretnutia, no je to tiež spôsob ako hovoriť o veciach spoločného záujmu a ako sa vlády snažia nájsť spoločné riešenia pre každodenné problémy. Vytvárajú medzi politikmi, ministrami a hlavami štátov a vlád osobné vzťahy. Tieto osobné vzťahy následne vytvárajú dôveru. Neznamená to, že musíme vždy vo všetkom súhlasiť, pretože tak to v realite nefunguje. No je to veľmi efektívny spôsob ako vybudovať dôveru a generovať spoločné „know-how“ na riešenie konkrétnych problémov našich občanov.

Pokiaľ viem, tak dnes už aj Slovensko organizuje spoločné stretnutie vlád so svojimi susedmi, Poľskom a Českou republikou, takže sme možno dokonca inšpirovali iné európske krajiny k prehlbovaniu a zlepšovaniu bilaterálnych vzťahov.

A. Hartmann: Je to naozaj o budovaní dôvery medzi našimi dvoma krajinami. Neexistuje žiadny iný príklad takej  intenzívnej výmeny informácií z jednej strany na druhú, spolupráce vo všetkých oblastiach, hospodárskej, v oblasti dopravy alebo vojenskej a to je veľmi dôležité. Je to budovanie dôvery v jej najlepšej podobe. Je to tiež príklad pre ostatné krajiny, pretože naša spolupráca nezávisí od toho, kto je práve pri moci. Či sa pozriete na Williho Brandta, Helmuta Schmidta s Giscardom d´Estaingom, Helmuta Kohla s Mitterandom, Schrödera so Chiracom a teraz Merkelovú s Hollandom a predtým Sarkozym, vždy nájdete veľmi úzku spoluprácu aj keď sa v každom bode nezhodnú. Vedia však o svojej zodpovednosti, ktorou je posúvať európsku spoluprácu a jednotu.

J-M. Bruno: Dôležité je, že sa to nedeje len na politickej úrovni ale aj na úrovni verejnej správy. Máme jasnú inštrukciu, vždy keď je niekto menovaný do zodpovednej úlohy v štátnej správe, čo najskôr sa stretnúť s nemeckým náprotivkom. Vzájomné poznanie a dôvera sa teda pestuje aj na tejto úrovni.

Zdôraznili ste, že dôležitá je kontinuita spolupráce bez ohľadu na striedanie vlád, čo nie je vždy pravdou v stredoeurópskom regióne. Slovensko a Maďarsko sa dlho snažia o jednotný výklad storočí spoločnej histórie v podobe učebnice. Francúzsku a Nemecku sa to podarilo. Bol to jednoduchý proces?

A. Hartmann: Máme v tom dobrý príklad pre našich susedov – ako sa dá nájsť a využiť spoločný pohľad na históriu. Je to prvý krok do budúcnosti. Vytvoriť spoločnú francúzsko-nemeckú učebnicu bol významný počin. Urobili sme to aj s Poľskom, pretože sme mali po stáročia problematické vzťahy. V súčasnosti sú tie vzťahy dobré, pestujeme ich aj vo formáte Weimarského trojuholníka, spolu s Francúzskom. Budeme sa naďalej snažiť Európu budovať aj v tomto formáte.

J-M. Bruno: Zdieľať spoločné chápanie našej minulosti a histórie je mimoriadne dôležité. Musíme ho potom sprostredkovať našim deťom, aby sa neopakovali chyby minulosti. Nebol to len symbolický počin, ale bol to aj pokus zapustiť toto pochopenie – aké sú naše hodnoty a ciele – tak hlboko ako sa len dá, a nie len v rámci EÚ, ale aj ako dve krajiny, ktoré proti sebe dlho bojovali. Pre naše deti je dnes úplne prirodzené, že Francúzsko a Nemecko sú priateľmi a vďačíme za to aj tomuto vzdelávaciemu procesu, inštitúciám ako francúzsko-nemecký úrad pre mládež a všetkému úsiliu, ktoré smeruje k spájaniu ľudí.

Každý francúzsky a nemecký predstaviteľ zdôrazňuje, že špeciálny francúzsko-nemecký vzťah nie je prekážkou pre ďalšie aliancie a spojenectvá vašich krajín. Minulý rok sa napríklad zdalo, že Nemecko je viac naklonené myšlienke zapojiť Poľsko, ktoré ešte neprijalo euro, do rozhodovania v rámci eurozóny, než Francúzsko. V čom spočíva odlišný prístup Vašich krajín k regiónu strednej Európy?

A. Hartmann: Možno to v Nemecku vidíme troche inak aj preto, že Francúzsko je ďalej na západ. Geografiu nezmeníme, no pre Nemecko bola toto vždy oblasť s istým nemeckým vplyvom, napríklad cez nemeckých usadlíkov. Na Slovensku sú to karpatskí Nemci, v Maďarsku je tiež nemecká menšina, podobne aj v Poľsku. To spôsobilo, že sme po roku 1989 cítili zodpovednosť za vývoj týchto krajín smerom k zjednotenej Únii. Bol to sľub, ktorý  dal týmto krajinám ešte Helmut Kohl, pretože nám veľmi pomohli pri zjednotení Nemecka.

J-M. Bruno: História a geografia je jedna vec. Určite mali Nemci, nemecká kultúra a vzdelanosť v tejto oblasti pozitívny vplyv, čo pre Francúzsko až tak neplatí. Prezident Hollande je ale odhodlaný prestavať a posilniť vzťahy Francúzska s týmito krajinami. Po niekoľkých rokoch, kedy bola stredná Európa považovaná za menej dôležitú skupinu partnerov v európskej diskusii, chce teraz tieto vzťahy rozvíjať. Ukázalo sa to aj na viacerých stretnutiach medzi slovenským premiérom a francúzskym prezidentom, počas uplynulého roka. Stretli sa už trikrát a tento rok očakávame návštevu na najvyššej úrovni tu na Slovensku. Je to cieľavedomé úsilie ukázať väčší záujem a viesť viac diskusií s partnermi zo Strednej Európy. Z viacerých dôvodov to tak ešte celkom nie je s Českou republikou a Maďarskom, ale som si istý, že ak sa situácie vyvinie pozitívne, dialóg sa prehĺbi aj s týmito krajinami.

Zdá sa, že aj analýza príčin súčasnej krízy v EÚ sa vo Francúzsku a Nemecku líši. Kým Nemci hovoria o dlhovej kríze, Francúzi skôr o kríze finančnej. Rozdielne názory sa dajú nájsť na takmer všetky opatrenia, o ktorých sa v EÚ diskutuje ako o možných odpovediach na krízu (úloha ECB, podoba bankovej únie, FTT, rozpočet EÚ…) Aký je dnes najmenší spoločný menovateľ v pozíciách Francúzska a Nemecka k súčasnému stavu EÚ?  

A. Hartmann: Úplne sa zhodujeme vo všetkých dôležitých otázkach európskej politiky. Je to otázka rastu v Európe, ktorá je najdôležitejšia aj pre francúzsku vládu. Je to otázka pre každý členský štát – ako riadiť krajinu, ktorá bude hospodárdky rásť a zároveň skrotí dlhovú krízu. Ak ju nevyriešime, bude to koniec Európy. Každý štát má svoju zodpovednosť a svoje vlastné náhľady, ale spoločným je vôľa túto krízu zvládnuť.

J-M. Bruno: Mali by sme mať na pamäti, že všetko začalo finančnou krízou, ktorá odhalila krízu dlhov. Prvotný problém bola finančná deregulácia, ktorá viedla k neuveriteľným excesom vo finančnom svete s veľkými dopadmi na banky, ktoré boli napojené na vlády. Takto sa objavila dlhová kríza. Preto je dôležité, aby sme čo najrýchlejšie postavili bankovú úniu, ktorá by dokázala pretrhnúť spojenie medzi bankami štátnymi financiami. Čím skôr, tým lepšie.

Pýtali ste sa na najnemenší spoločný menovateľ, no v skutočnosti je ozaj neuveriteľné, čo sme od začiatku krízy spolu dosiahli. Dosiahli sme dohodu o veľmi závažných veciach riadenia EÚ a eurozóny.  To by bez francúzsko-nemeckého priateľstva a našej silnej vôle nájsť rýchle riešenie v rámci existujúcich inštitúcií a spoločných rozhodovacích procesov nebolo možné. Situácia bola veľmi zlá. V istom bode sme si neboli istí, či máme správnu odpoveď a boli sme blízko toho, aby sme sa všetci prepadli do čiernej diery, ale tie správne odpovede sme našli a sme na dobrej ceste.

Musíme dbať na rozpočtovú disciplínu, no zároveň nesmieme zabiť aj poslednú šancu dosiahnuť nejaký rast, aby sme takpovediac nezomreli zdraví. Chceme aj tu nájsť tú správnu cestu a diskutujeme o tom momentálne s Komisiou a ďalšími partnermi.

Ak sa vrátim k zodpovednosti členov eurozóny, je jasné, že ak patríte k oblasti so spoločnou menou, podieľate sa na jej rozhodnutiach. Môžeme informovať našich partnerov o týchto rozhodnutiach, najmä ak majú vplyv na ich ekonomiky. No tieto rozhodnutia vždy budú vašimi rozhodnutiami.

Tradične sa Nemecko považovalo za viac naklonené federalistickému konceptu Európy, než Francúzsko, ktoré viac stavia na idei národného, aj keď občianskeho štátu. Dnes sa pozorovatelia zhodujú, že toto rozdelenie úloh už neplatí a spoločný pragmatický prístup je neiritovať verejnosť európskymi utópiami. V máji hostíte obaja konferenciu v Bratislave, ktorá sa bude zaoberať otázkou, či a ako môže francúzsko-nemecký vzťah nanovo inšpirovať európsky projekt. Prečo je podľa Vás dôležité o tom hovoriť v strednej Európe?

A. Hartmann: Budeme o tom hovoriť všade, máme konferencie v iných krajinách a sme radi, že budeme mať aj túto našu v Bratislave. Ukazuje to aká hlboká je spolupráca našich dvoch veľvyslanectiev na celom svete. Nemecko je federálny štát a vždy a mu vodilo dobre, keď bol federáciou, menej, keď bol centralizovaným štátom.

J-M. Bruno: Európa je projekt, ktorý sa vyvíja. Trvalo 60 rokov, aby sme sa dostali do bodu, kde sme teraz. Bude trvať dlhý čas, kým dospejeme k ešte integrovanejšej únii. Diskusie o federácii sú len rétorické cvičenia. Učíme sa krok za krokom ako ďaleko vieme v konkrétnom momente zájsť. V tomto bode európskej histórie musíme konsolidovať, čo sme dosiahli, čoho je ale enormne veľa. Ľudia proste predpokladajú, že to tu je, no v skutočnosti je to výsledok bezprecedentného úsilia a snaženia v ľudskej politickej a hospodárskej histórii. Tieto výdobytky mali mimoriadne pozitívne dôsledky pre občanov a pre spoločnú prosperitu.

Cítime, že ľudia nie sú pripravení na diskusiu o integrácii alebo o európskom štáte. Stále to ale je projekt a vízia, ktoré sú v pozadí. Bude to trvať toľko času, koľko bude treba. Ľudia pochopia, že ak chceme zostať dôležitým hráčom vo svete, ktorého bude počuť k všetkým dôležitým otázkam nasledujúcich 50 rokov, musíme sa posunúť ďalej. Ak sa Európa nebude ďalej integrovať zmizne ako globálny aktér.

Súhlasíte, pán Hartmann, že momentálne je skôr čas na konsolidáciu toho, čo sa zatiaľ dosiahlo?   

Vždy je čas konsolidovať, no EÚ je vždy otvorená pre ďalšie krajiny. Chorvátsko sa stane novým členským štátom za pár mesiacov a po ňom prídu iní, pretože byť súčasťou EÚ je stále atraktívne. To je zároveň odkaz, ktorý chceme v Bratislave sprostredkovať.

S podporou:

Pozadie

Súčasťou osláv 50. výročia podpisu Elyzejskej mierovej zmluvy sa na Slovensku je niekoľko podujatí. Veľvyslanci Francúzska i Nemecka budú najprv 24. apríla na pôde FPVaMV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici hovoriť o politických aspektoch francúzsko-nemeckých vzťahov a následne, 29. apríla, na UPJŠ v Košiciach o kultúrnom rozmere spolupráce medzi týmito dvoma krajinami.

Hlavným podujatím bude medzinárodná konferencia v Bratislave pod názvom „50 rokov Elyzejskej zmluvy: Iná Európa bola možná“, ktorá sa bude konať 14. mája. Konferenciu organizujú Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku a Nemecké veľvyslanectvo na Slovensku v spolupráci s portálmi EurActiv.sk a Jetotak.sk.

REKLAMA

REKLAMA