Hlbšia integrácia je v záujme Slovenska

Spoločný ekonomický, finančný a menový priestor má potenciál nahradiť straty z pripojenia sa k daňovej harmonizácii, hovorí podpredseda strany SMER-SD Pavol Paška.

Pavol Paška:
FOTO TASR - Martin Baumann

Téma rozširovania Únie teraz ustúpila do úzadia pozornosti. Napriek tomu, už čoskoro nebudeme „dvadsaťsedmičkou“, s ďalšími kandidátmi na členstvo sa rokuje. Ako vníma Smer-SD ďalšie rozširovanie EÚ?

Je to obrovská dilema. Na jednej strane je politicky nespochybniteľná potreba integrácie Európy, a teda aj pokračovanie s krajinami, ktoré majú ambíciu stať sa členom únie. Na druhej strane je to otázka plnenia podmienok, a rozdielov v politických, ekonomických či sociálnych podmienkach v krajinách, ktoré takúto ambíciu majú.

Ako sa teda dívate na členské ambície Turecka?

Je potrebné brať do úvahy otázky možných obáv z nového trhu, ekonomiky, s viac ako 75 miliónmi obyvateľov, ale aj civilizačné otázky. Myslím si, že Slovensko by sa malo pridržiavať súčasného nemeckého stanoviska – ponuky privilegovaného partnerstva.

Onedlho sa členom Únie stane Chorvátsko. Čo ďalšie krajiny bývalej Juhoslávie?

V tomto prípade vidím ako najproblematickejší práve bod kompatibility politických systémov. Ešte stále hovoríme o krajinách, ktoré sa vyrovnávajú s následkami konfliktu z 90. rokov. Prežíva v nich historicky veľmi silný sentiment národného resp. geografického usporiadania, a prináša veľké problémy. Nehovoriac o problémoch v Macedónsku alebo Bosne, kde je aj silný vnútorný civilizačný stret. Z politického hľadiska musíme striktne vyžadovať naplnenie kodanských kritérií. Mám obavu, že pri súčasnej miere radikalizmu a rastúceho euroskepticizmu sa v balkánskych krajinách vytratí väčšinová verejná podpora pre integráciu. Hovoríme o horizonte desiatich, dvadsiatich, možno tridsiatich rokov – obávam sa, či predsa len neprevládnu radikálnejšie a separatistickejšie nálady.

Akým spôsobom by mala Únia formovať vzťahy s Ukrajinou?

V tejto oblasti došlo k vytriezveniu. V Bruseli som zažil bývalého prezidenta Ukrajiny, ktorý tri mesiace po Oranžovej revolúcii apeloval, aby boli do roka členom Európskej únie. Samozrejme, dnes už každý vie, že hoci je táto krajina potenciálne veľkým trhom, a bola by ekonomicky prínosom pre EÚ, nespĺňa podmienky členstva. Okrem toho, aj z geostrategického pohľadu vzťahov EÚ a Ruska sa hľadá taký model partnerstva a pomoci, ktorý by zbytočne nenarúšal snahy udržať si štandardné a ekonomicky výhodné vzťahy s Ruskou federáciou.

V súvislosti s rokovaniami o budúcom finančnom rámci sa otvorila aj otázka nových vlastných zdrojov Únie. Súhlasili by ste s tým, aby úplne, či čiastočne, nahradili príspevky členských krajín?

V súčasnosti je tvorba spoločného rozpočtu poznačená výraznou mierou národného utilitarizmu, snahy presadzovať vlastné záujmy na úkor druhého. Nezávislé financovanie inými zdrojmi, než príspevky krajín odvodené od výšky HDP, by bolo žiaduce najmä kvôli tomu, že by umožnili oveľa spravodlivejšiemu prerozdeľovanie, než doteraz. Hovorím napríklad o britskom rabate, či neustálych sporoch medzi čistými platcami a prijímateľmi. Namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, kam spoločné prostriedky investovať, bavíme sa stále o výške rozpočtu. Teraz sa hovorí o tej dani z finančných transakcií. Návrhov je niekoľko, ale mám obavy, že k tomu veľká vôľa nebude. Slovensko by malo takéto tendencie podporovať, je to v našom záujme.

Niektoré sociálno-demokratické strany kritizujú tzv. Fiškálnu zmluvu. Ako sa k nej stavia Smer-SD?

Náš postoj je nespochybniteľný. Dali sme ho najavo na jeseň, kedy sme zachránili renomé Slovenska ako člena EÚ a eurozóny. Som presvedčený, že ak má menová únia fungovať a nemá podliehať neustálym tlakom trhov, musí dôjsť k výraznej miere fiškálnej integrácie, spolu so všetkým, čo k tomu patrí. Aj keď prvý krok je veľmi platonický a má slúžiť len na upokojenie tzv. trhov, je len otázkou času, kedy musíme pristúpiť k ostatným – pre niektorých nepopulárnym – krokom, vrátane harmonizácie daňových základov či daňového priestoru. Malá poznámka tým, ktorí zúfalo bojujú o daňovú suverenitu: Zásadnou otázkou je, ako môže spoločný ekonomický, finančný a menový priestor nahradiť potenciálne straty z pripojenia sa k daňovej harmonizácii. Z hľadiska stability európskeho hospodárskeho priestoru, z hľadiska predvídateľnosti vývoja, je to oveľa lepšie.

S prehlbovaním integrácie asi nebudú súhlasiť všetci členovia. Je riešením viacrýchlostná integrácia?

Iná cesta ani neexistuje. Parametre však musia byť nastavené citlivo, nediskriminačne. Už dnes je jasné, že rozdiely v produktivite, HDP, ale aj v jeho štruktúre, príjmoch, atď. sú veľmi veľké. V niektorých oblastiach sa ešte prehlbujú.

Malo by sa Slovensko zapájať do toho lepšieho integračného jadra?

Samozrejme. Hoci v praktickej rovine bude záležať na tom, ako sa na Slovensku bude formovať v budúcnosti politická scéna. Nemám na mysli najbližšie voľby, ale horizont desiatich a viac rokov.

Už teraz je možné zmeniť rozhodovanie v niektorých politikách z jednomyseľného na väčšinové. V ktorých oblastiach by sme zrušenie veta prijali?

Poviem to naopak. Existujú oblasti ako zahraničná a bezpečnostná politika, kde by sa mala zachovať podmienka konsenzu, jednomyseľného súhlasu. Napríklad pri formovaní spoločného postoja k nejakému konfliktu, či pri vytváraní vlastných obranných kapacít. Ide o zásadné veci, v ktorých je jednoducho potrebný súhlas všetkých.

Nebude však zachovanie veta viesť k tomu, že EÚ nikdy nevytvorí účinnú spoločnú zahraničnú politiku, nestane sa vplyvným globálnym politickým aktérom?

Súčasné mechanizmy umožňujú mať svoj vlastný postoj, no mal by existovať stály tlak na vytváranie skutočne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Osobne podporujem čo najväčšiu mieru integrácie Európskej únie, aby na úrovni vonkajších vzťahov vykazovala všetky znaky mocnosti, ktorá je schopná nie len ekonomicky, ale aj politicky ovplyvňovať a formovať svetové dianie.


Posledná otázka bude smerovať k strednodobej perspektívne v oblasti obrany a bezpečnosti. Ostane ich garantom v Európe NATO, alebo sa treba sústrediť na budovanie vlastných kapacít?

Dnes sme závislí na Severoatlantickej aliancii. V budúcnosti však musí Európa rozvíjať samostatne aj tento segment. Nik nespochybňuje spoluprácu Európy a USA. Mier po druhej svetovej vojne by bol bez Ameriky nepredstaviteľný. No treba pokračovať v rozvíjaní obrannej spolupráce v Európe – prvé projekty sa, koniec koncov, objavili už v 60. rokoch 20. storočia. V niektorých oblastiach už žneme plody spolupráce – letecký priemysel, zbrojárstvo, satelitné systémy. Treba ich ďalej rozvíjať. Nejde len o minimalizáciu rizika negatívnych dopadov v prípade oslabenia transatlantického spojenectva, ale aj o impulz pre vytvorenie obrovského segmentu ekonomiky.

Pozadie

Rozhovor patrí do série realizovanej v rámci spracovania analýzy postojov slovenských politických strán k európskym otázkam pred parlamentnými voľbami 2012. Výsledky analýzy budú prezentované 2. marca v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave. 

REKLAMA

REKLAMA