Kalisz: Žiadame čo najrýchlejšiu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy

Poslanec poľského Sejmu za ľavicovú SLD Ryszard Kalisz tvrdí, že poľská ľavica podporuje Lisabonskú zmluvu a so stranou bratov Kaczynských nemôže vo vláde spolupracovať.

Ryszard Kalisz
Ryszard Kalisz, poslanec poľského Sejmu a člen SLD
  • Poľsko bratov Kaczynských bývalo „problémovým členom“ Európskej únie. Často operovalo kategóriou „národných záujmov“, stavalo prekážky integračnému procesu. Liberálno-konzervatívna vláda Donalda Tuska je zas predstavovaná ako silno „proeurópska“. Ako sa k integrácii, Európskej únii, stavia poľská ľavica? Ako definujete vy „národný záujem“, v ktorých oblastiach ste ochotní pripustiť hlbšiu integráciu?

Súčasná vláda Donalda Tuska podporuje európsku integráciu. Je za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, no teraz tvrdí, že sa bojí vplyvu strany Právo a spravodlivosť a prezidenta Jaroslava Kaczynského a preto podporuje prijatie špeciálneho protokolu, na základe ktorého nebude v Poľsku Charta základných práv platiť. Poľská vláda tak v prospech populistických konzervatívcov obetovala možnosť zlepšenia práv sexuálnych menšín, liberálnejšej regulácie rozvodov, partnerských zväzkov osôb rovnakého pohlavia a podobne. A to je otázka, v ktorej sa očividne s prezidentom Kaczynským nezhodujeme. Predminulý piatok sme ho vyzvali, aby čo najrýchlejšie pripojil svoj podpis pod ratifikáciu zmluvy. Treba pripomenúť, že poľský parlament už zmluvu schválil. Ak prezident tvrdí, že dokument podpíše v závislosti od toho, ako sa zachovajú ostatné členské krajiny, my sme ho vyzvali, aby to urobil čo najrýchlejšie. Zdržiavanie podľa nás nikomu neposlúži a je proti záujmom Poľska.  

  • Nemyslíte si teda, že niektoré inštitucionálne úpravy prinesené Lisabonskou zmluvou – obmedzenie počtu komisárov, zmena spôsobu hlasovania v Rade a podobne – poškodia poľské záujmy, obmedzia národnú suverenitu?

Sme za Lisabonskú zmluvu. Ako ľavica, aj ako poľský parlament. Akceptovali sme všetky jej ustanovenia. Akceptujeme priznanie právnej suverenity Európskej únii. Akceptujeme zníženie počtu komisárov. A tak ďalej. Európska únia musí byť predovšetkým štúdiom efektívnou, ktorá dokáže plniť úlohy v riadení globalizácie. Zmluva má takú Európsku úniu pomôcť vytvoriť. Bez inštitucionálnej reformy nebude predsa žiadneho ďalšieho rozšírenia EÚ – a my v Poľsku sme predsa za postupný vstup Ukrajiny a Gruzínska.  

  • Nástup bratov Kaczynských k moci – ako prezidenta a premiéra – v roku 2005 a spôsob ich politiky boli v zahraničí prekvapením. Čím si vysvetľujete tento nástup populistického konzervativizmu? Odrážal naozaj väčšinové názory voličov, alebo bol skôr dôsledkom zlyhania ostatných síl – klasickej ľavice a pravice vychádzajúcej z hnutia Solidarity?

Príčin bolo viac. Dôležitou bola určite kríza štátu, ktorá sa prejavila v mnohých korupčných aférach a podobne. Hlavnou príčinou ale bolo veľmi účinné sociálne inžinierstvo. Bratia Kaczynskí vzbudili v chudobnejšej vrstve veľké nádeje a zároveň ich presvedčili, že za zlú situáciu v krajine nenesú žiadnu vinu, za všetko môže akési sprisahanie, ktoré rozkladá spoločnosť i štát. ukázalo sa to ako veľmi populárna stratégia, podporila ju cirkev a podporili ju nacionalistické, antiintegračné tendencie v spoločnosti. Rýchlo sa ale ukázalo, že bratia Kaczynskí porušujú štandardy demokratického, právneho štátu, a preto prehrali parlamentné voľby.  

  • Ak by mala poľská ľavica možnosť vytvoriť po budúcich parlamentných voľbách a musela by si vybrať medzi populistickým a nacionalistickým konzervativizmom Práva a spravodlivosti a medzi konzervatívno-liberálnymi silami súčasnej vlády Donalda Tuska – Občianskou platformou, alebo inou podobnou stranou…

Neexistuje žiadna možnosť akejkoľvek spolupráce – politickej ani ideovej – medzi stranou Právo a spravodlivosť a poľskou ľavicou. Sme pripravení vytvoriť koalíciu so všetkými, okrem tejto strany. Nejde len o to, že neexistuje žiaden programový prienik. S konzervatívno-liberálnou Občianskou platformou budeme tiež ťažko hľadať spoločné témy, no ja to vidím tak, že je to až kultúrny rozdiel. Ľavica v Poľsku nemôže spolupracovať s nacionalisticko-konzervatívnymi silami.  

  • Existujú na poľskej politickej scéne iné alternatívy? Čo Sebaobrana alebo iné podobné populistické hnutie?

Sebaobrana už prakticky neexistuje. Tie populistické strany už nes nemajú žiaden význam.  

  • Nemôžu sa vrátiť?

Nie. Nie sú na to podmienky.


Ryszard Kalisz bol hosťom diskusného fóra „Výzvy 21. storočia“, organizovaného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko a Veľkyslanectvom Poľskej republiky na Slovensku

Dlhšia verzia rozhovoru vychádza súčasne v týždenníku Slovo

REKLAMA

REKLAMA